Talianska pizza

Pizza je súčasťou národnej talianskej kuchyne.

Nikto presne nevie, ako vznikol a mnohí sa dokonca domnievajú, že nevznikol v Taliansku. Predpokladá sa, že vznikol v oblasti Stredozemného mora, no nie je známe, či ho ako prví vyrobili Gréci, Rimania alebo Egypťania.

Predpokladá sa, že začiatky vývoja dnešnej pizze začínajú v dobe perzského cisára Dareia Veľkého. Vojaci si vtedy na štítoch piekli chlieb, na ktorý dávali syr a datle. Mark Porcius Cato, rímsky historik, v 3. storočí pred Kristom opísal druh pizze ako okrúhle cesto posypané olivovým olejom, medom, rôznymi bylinkami a upečené na kameni.

Zvyšky akéhosi okrúhleho pečiva boli vykopané v Pompejách. Je zaujímavé, že aj v kuchárskej knihe Marcusa Gaviusa Appiusa sú uvedené všetky ingrediencie, ktoré sa dnes na pizzu používajú.
V stredoveku si sluhovia dávali zvyšky jedla svojich pánov na chlieb a zohrievali ich v peci. Keď sa paradajky z Peru v 16. storočí dostali do Talianska, chudobní obyvatelia Neapola vytvorili pizzu tak, ako ju poznáme dnes.

Názov pizza sa prvýkrát objavil v rukopise z mesta Gaeta v južnom Taliansku v roku 997.
Imigranti z Neapola začali vyrábať pizzu v New Yorku, Chicagu, Bostone, St. Louis a Trentone. Počas druhej svetovej vojny Ira Nevin vynašiel prvé plynové pece, čo prispelo k rozvoju čoraz väčšieho počtu pizzerií.