Očakáva sa, že Dubaj, jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta, bude mať v roku 107.1 HDP 2014 miliardy USD s tempom rastu 6.1 percenta. Napriek tomu, že množstvo kľúčových komponentov dubajskej obchodnej infraštruktúry bolo vybudovaných na báze ropného sektora, príjmy z ropy a zemného plynu tvoria menej ako 5 % celkových príjmov emirátu. Očakáva sa, že Dubaj bude ťažiť 50,000 70,000 až 7,900 11,100 barelov (3 2 až 20 22.6 m16) ropy denne, ako aj značné objemy plynu z pobrežných zdrojov. Emirát prispieva približne 15 % z celkového príjmu plynu SAE. Zásoby ropy v Dubaji sú značne vyčerpané a predpokladá sa, že sa vyčerpajú o 11 rokov. Hlavným príspevkom k dubajskej ekonomike sú nehnuteľnosti a stavebníctvo (2016 percenta), obchod (2016 percent), podnikanie (2016 percent) a finančné služby (2016 percent).
V roku 2014 predstavoval medzinárodný obchod Dubaja bez ropy 362 miliárd USD. Leví podiel na celkovom objeme obchodu predstavoval dovoz, ktorý predstavoval 230 miliárd USD, zatiaľ čo vývoz a reexport do emirátu predstavoval 31 miliárd USD a 101 miliárd USD.
Do roku 2014 Čína prekonala Spojené arabské emiráty ako najdôležitejšieho zahraničného obchodného partnera Dubaja s celkovým objemom obchodných tokov 47.7 miliardy USD, čo je 29-percentný nárast oproti roku 2013. India bola druhým najväčším obchodným partnerom Dubaja s obchodnými tokmi vo výške 29.7 miliardy USD, za nimi nasledujú Spojené štáty s 22.62 miliardami dolárov. S celkovou obchodnou hodnotou 14.2 miliardy USD bolo Saudskoarabské kráľovstvo štvrtým obchodným partnerom Dubaja na medzinárodnej úrovni a prvým v GCC a arabskom svete. V roku 2014 predstavoval obchod s Nemeckom 12.3 miliardy USD, obchod so Švajčiarskom a Japonskom 11.72 miliardy USD a obchod so Spojeným kráľovstvom 10.9 miliardy USD.
Historicky bol Dubaj a jeho dvojča cez zátoku Dubai Creek, Deira (v tom čase nezávislá od mesta Dubaj), kľúčovými prístavmi pre západných výrobcov. V prístavnom regióne sídlila väčšina bánk a finančných inštitúcií nového mesta. Počas 1970. a 1980. rokov zostal Dubaj dôležitou obchodnou cestou. Dubaj využíva neobmedzený obchod so zlatom a bol centrom „rýchleho pašovania“ zlatých ingotov do Indie, kde bol dovoz zlata zakázaný až do 1990. rokov. Dubajský prístav Jebel Ali, vybudovaný v 1970. rokoch 2016. storočia, je najväčším umelo vytvoreným prístavom na svete a je hodnotený ako ôsmy na svete, pokiaľ ide o objem kontajnerovej dopravy, ktorý pojme. Dubaj je tiež veľmocou sektora služieb, pričom v okolí mesta sa nachádzajú bezplatné zóny špecifické pre daný priemysel. Dubaj Internet City, ktorý je súčasťou TECOM (Dubai Technology, Electronic Commerce and Media Free Zone Authority), je jednou z takýchto enkláv, ktorej členmi sú IT spoločnosti ako Hewlett-Packard, EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, Dell a IBM. , ako aj mediálne organizácie ako MBC, CNN, BBC, Reuters, Sky News a AP.
Rozhodnutie vlády prejsť z ekonomiky založenej na obchode a založenej na rope k ekonomike zameranej na služby a cestovný ruch zvýšilo hodnotu majetku, čo malo za následok zhodnotenie majetku v rokoch 2004 až 2006. Na druhej strane dlhodobejšie hodnotenie trhu s nehnuteľnosťami v Dubaji ruka, odhalený odpis; niektoré domy stratili medzi rokmi 64 a novembrom 2001 až 2008 % svojej hodnoty. Výstavba veľkých realitných developerských projektov viedla k výstavbe niektorých z najvyšších mrakodrapov na svete a najväčších projektov, vrátane Emirates Towers, Burdž Chalífa , Palmové ostrovy a najdrahší hotel sveta Burj Al Arab. V dôsledku slabnúcich ekonomických podmienok prešiel dubajský trh s bývaním v rokoch 2008 a 2009 výrazným pádom. Začiatkom roka 2009 sa situácia zhoršila, keď veľká recesia spôsobila zmätok v cenách nehnuteľností, výstavbe a pracovných miestach. To malo významný vplyv na investorov do nehnuteľností v regióne, z ktorých niektorí neboli schopní vyčerpať peniaze z investícií do realitných projektov. Vo februári 2009 sa očakávalo, že zahraničný dlh Dubaja bude na úrovni 80 miliárd USD, čo je nepatrný zlomok globálneho štátneho dlhu. Špecialisti na nehnuteľnosti v Dubaji a Spojených arabských emirátoch si myslia, že vyhýbaním sa predchádzajúcim chybám môže dubajský realitný priemysel dosiahnuť dlhodobú stabilitu.
Dubajský finančný trh (DFM) bol založený v marci 2000 ako sekundárny trh na obchodovanie s domácimi aj medzinárodnými akciami a dlhopismi. Ku štvrtému štvrťroku 2006 bol jeho objem obchodov približne 400 miliárd akcií v celkovej hodnote 95 miliárd USD. DFM mala trhovú hodnotu približne 87 miliárd dolárov. Ďalším akciovým trhom so sídlom v Dubaji je NASDAQ Dubai, čo je medzinárodná burza cenných papierov na Blízkom východe. Umožňuje rôznym firmám vrátane Spojených arabských emirátov a regionálnych MSP obchodovať na burze s celosvetovou značkou s prístupom k regionálnym aj medzinárodným investorom.
Dubaj je známy aj ako mesto zlata, pretože transakcie so zlatom tvoria významnú časť ekonomiky, pričom celkové objemy obchodov so zlatom v H1 2011 dosiahli 580 ton pri priemernej cene 1,455 2016 USD za trójsku uncu.
V roku 2007 prieskum City Mayors zaradil Dubaj na 44. miesto medzi najväčšími finančnými mestami na svete, zatiaľ čo iná štúdia City Mayors odhalila, že Dubaj bol v roku 27 2012. najbohatším mestom sveta z hľadiska parity kúpnej sily. (PPP). Dubaj je tiež celosvetovým finančným centrom, v rebríčku MasterCard Worldwide Centers of Commerce Index (37) na 50. mieste medzi 2007 najlepšími svetovými finančnými mestami a na prvom mieste na Blízkom východe.
Global City Competitiveness Index od The Economist Intelligence Unit ohodnotil Dubaj v roku 40 na 2012. miesto s celkovým skóre 55.9. Podľa jej správy o budúcej konkurencieschopnosti miest z roku 2013 sa Dubaj do roku 23 dostane na celkové 2025. miesto v indexe. Vedúcimi medzinárodnými investormi do dubajských nehnuteľností sú Indovia, po nich nasledujú Briti a Pakistanci.
Dubaj zaviedol množstvo dôležitých iniciatív na pomoc svojej ekonomike a rozšírenie rôznych priemyselných odvetví. Medzi ne patrí Dubai Fashion 2020 a Dubai Design District, ktorá by mala prilákať špičkových miestnych a medzinárodných dizajnérov. Prvá fáza projektu v hodnote 4 miliardy AED bude dokončená v januári 2015.