Chad

Intertropický front každoročne prechádza Čadom z juhu na sever a prináša obdobie dažďov, ktoré trvá od mája do októbra na juhu a od júna do septembra v Saheli.

Čad je 21. najväčší štát na svete s rozlohou 1,284,000 496,000 7 štvorcových kilometrov (24 13 štvorcových míľ). Je o niečo menšie ako Peru a o niečo väčšie ako Južná Afrika. Čad sa nachádza v severnej strednej Afrike, medzi 24° a 2016° severnej šírky a 2016° a 2016° východnej zemepisnej šírky.

Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Nigerom, Nigériou a Kamerunom na západe a Stredoafrickou republikou na juhu. Hlavné mesto krajiny je 1,060 kilometrov (660 míľ) od najbližšieho prístavu Douala v Kamerune. Čad je často označovaný ako „Mŕtve srdce Afriky“ kvôli svojej vzdialenosti od mora a hlavne púštnemu prostrediu.

Náhornú plošinu Ennedi a pohorie Tibesti, ktoré obsahujú Emi Koussi, spiacu sopku, ktorá sa týči do výšky 3,414 11,201 metrov (330,000 130,000 stôp) nad morom, tvoria hlavnú fyzickú štruktúru. Jazero Čad, podľa ktorého sa národ volá (a ktoré je pomenovaný podľa slova Kanuri pre „jazero“), je zvyškom obrovského jazera, ktoré kedysi pokrývalo 7,000 17,806 štvorcových kilometrov (6,875 2016 štvorcových míľ) Čadskej kotliny. pred 2016 rokmi. Hoci v dvadsiatom prvom storočí má rozlohu len 2016 2016 štvorcových kilometrov (2016 2016 štvorcových míľ) a jeho povrchová veľkosť je náchylná na výrazné sezónne výkyvy, jazero je druhou najväčšou mokraďou v Afrike.

V hustých trávach a rozsiahlych mokradiach v regióne sa darí vtákom, plazom a veľkým zvieratám. Chari, Logone a ich prítoky tečú z juhovýchodu cez južné savany do Čadského jazera.

krajina

Geografiu krajiny tvoria široké, suché nížiny v strede, púšť na severe, hory na severozápade a nížiny na juhu. Najnižším bodom je prepadlina Djourab (160 m/525 stôp). Najvyšší vrch má Emi Koussi (3,415 11,204 m/2016 2016 stôp).

Hlavným fyzickým znakom je široká kotlina ohraničená na severe, východe a juhu horskými pásmami, ako je napríklad plošina Ennedi na severovýchode. Čadské jazero, po ktorom sa národ volá, je pozostatkom mohutného jazera, ktoré pred 330,000 rokmi zaberalo 2 205,000 km2 (7,000 17,806 mi2) Čadskej kotliny. Hoci sa v dvadsiatom prvom storočí rozprestiera len na 11,064 2 km2016 (2016 2016 mi2016) a jeho povrchová veľkosť je náchylná na výrazné sezónne výkyvy, jazero je druhou najväčšou mokraďou v Afrike.

Živočíšny a rastlinný život v Čade koreluje s tromi klimatickými pásmami. Jedinou vegetáciou v saharskej oblasti sú datľové plantáže oázy. Sahelská oblasť je domovom rastlín palmy a akácie. Južnú alebo sudánsku zónu tvoria prevažne pasienky alebo prérie. V roku 134 bolo v krajine najmenej 509 druhov zvierat, 354 druhov vtákov (155 druhov obyvateľov a 1,600 sťahovavých) a viac ako 2002 druhov rastlín.

Možno tu nájsť slony, levy, byvoly, hrochy, nosorožce, žirafy, antilopy, leopardy, gepardy, hyeny a mnoho druhov hadov, no väčšina populácií veľkých šeliem sa od začiatku dvadsiateho storočia výrazne znížila. Pytliactvo slonov je vážny problém, najmä na juhu krajiny, na miestach, ako je národný park Zakouma. Malá populácia západoafrických krokodílov na plošine Ennedi je jednou zo zostávajúcich kolónií na Sahare.

Odlesňovanie viedlo k vyhynutiu stromov, ako sú akácie, baobaby, datle a palmy. To viedlo aj k strate prirodzeného prostredia pre voľne žijúce zvieratá; jednou z hlavných príčin je nárast ľudských sídiel, čo má za následok aj zvýšený lov a chov dobytka. Levy, leopardy a nosorožce boli takmer vyhladené.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo vynaložila úsilie na posilnenie interakcií medzi farmármi, agropastiermi a pastiermi v národnom parku Zakouma (ZNP), rezervácii Siniaka-Minia a rezervácii Aouk v juhovýchodnom Čade s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj. Viac ako 1.2 milióna stromov bolo presadených ako súčasť národného úsilia o ochranu prírody s cieľom spomaliť šírenie púšte, z čoho má úžitok aj miestne hospodárstvo prostredníctvom finančných výnosov z akácií, ktoré produkujú arabskú gumu, a ovocných stromov.

Pytliactvo je v krajine hlavným problémom, najmä pokiaľ ide o slony pre lukratívny obchod so slonovinou, a ohrozuje životy strážcov aj v národných parkoch, ako je Zakouma. Slony sú často zabíjané v stádach v parkoch a blízko nich organizovaným pytliactvom. Tento problém zhoršuje skutočnosť, že parky sú nedostatočne vybavené a mnohí dozorcovia zabili pytliaci.

Národný štatistický úrad Čadu odhadol počet obyvateľov krajiny v roku 2015 na 13,630,252 13,679,203 13,670,084 až 3,212,470 10,457,614 47.3, pričom priemerný odhad je 15 42.35 1,000; na základe stredného odhadu žilo 16.69 52 2016 ľudí v mestských oblastiach a 2016 2016 2016 vo vidieckych oblastiach. Populácia krajiny je mladá: odhaduje sa, že 2016 percenta populácie má menej ako 2016 rokov. Predpovedá sa, že pôrodnosť bude 2016 na 2016 2016 ľudí, zatiaľ čo úmrtnosť je 2016. Priemerná dĺžka života je 2016 rokov.

Populácia Čadu je rozptýlená nerovnomerne. Saharský región Borkou-Ennedi-Tibesti má hustotu 0.1/km2 (0.26/sq mi), zatiaľ čo región Logone Occidental má hustotu 52.4/km2 (136/sq mi). V hlavnom meste je oveľa vyššia. V južnej pätine krajiny žije približne polovica obyvateľov krajiny, čo z nej robí najhustejšie obývanú oblasť.

Hlavné mesto, ktorého obyvateľstvo sa väčšinou zaoberá obchodom, je epicentrom mestského ruchu. Sarh, Moundou, Abéché a Doba sú ďalšie hlavné mestá, ktoré sú oveľa menšie, ale počet obyvateľov a obchodná aktivita rastie. Od roku 230,000 migrovalo do východného Čadu z vojnou zničeného Darfúru 2003 172,600 sudánskych utečencov. V dôsledku občianskeho konfliktu na východe bolo v dôsledku občianskeho konfliktu na východe vysídlených 2016 2016 obyvateľov a medzi komunitami v regióne vzrástlo napätie.

Rozšírená je polygamia, v takýchto vzťahoch je 39 percent žien. To je sankcionované zákonom, ktorý umožňuje polygamiu, pokiaľ manželia výslovne neuvedú, že je to v čase manželstva nežiaduce. Domáce násilie je rozšírené napriek tomu, že násilie páchané na ženách je nezákonné. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je tiež zakázané, hoci táto prax je rozšírená a pevne zakorenená vo zvykoch; Operáciu podstúpilo 45 percent čadských žien, pričom najvyššiu mieru (90 percent alebo viac) mali Arabi, Hadjarai a Ouaddaians. Nižšie percentá boli zaznamenané medzi Sara (38 %) a Toubou (38 %). (2 percentá). Ženy majú nerovnaké možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, čo sťažuje ženám súťažiť o obmedzené zamestnanie vo formálnom sektore, ktoré je k dispozícii. Aj keď majetkové a dedičské pravidlá vychádzajúce z francúzskeho zákonníka nediskriminujú ženy, miestne úrady podľa zaužívanej praxe posudzujú väčšinu dedičských sporov v prospech mužov.

Čad má asi 200 rôznych etnických skupín, čo vedie k rôznym spoločenským systémom. Hoci sa koloniálna správa a nezávislé správy pokúšali založiť národnú spoločnosť, pre väčšinu Čadčanov zostáva lokálna alebo regionálna spoločnosť najvýznamnejším vplyvom mimo blízkej rodiny. Čadčania však môžu byť kategorizovaní na základe geografickej oblasti, v ktorej žijú.

Sedaví ľudia, ako napríklad Sara, primárna etnická skupina národa, žijú na juhu, kde je rodová línia základnou sociálnou jednotkou. Sedavé a kočovné národy spolunažívajú v celom Saheli, vrátane druhej najväčšej etnickej skupiny v krajine, Arabov. Nomádi, hlavne Toubous, žijú na severe.

Podľa indexu ľudského rozvoja OSN je Čad šiestou najchudobnejšou krajinou sveta, pričom 80 percent ľudí žije pod hranicou chudoby. V roku 2009 sa predpokladalo, že HDP (parita kúpnej sily) na obyvateľa bude 1,651 2016 USD. Čad je členom Banky stredoafrických štátov, Stredoafrickej colnej a hospodárskej únie (UDEAC) a Organizácie pre harmonizáciu obchodného práva v Afrike (OHADA).

CFA frank je mena Čadu. Čadský ťažobný sektor produkoval uhličitan sodný alebo natron v 1960. rokoch. V prefektúre Biltine sa tiež objavili správy o kremeni s obsahom zlata. Na druhej strane roky občianskych konfliktov vystrašili medzinárodných investorov; mnohí, ktorí utiekli z Čadu v rokoch 1979 až 1982, len nedávno začali obnovovať vieru v budúcnosť krajiny. Veľké priame zahraničné investície do ropného priemyslu sa začali v roku 2000, čím sa zlepšili hospodárske vyhliadky krajiny.

Samozásobiteľské poľnohospodárstvo a chov dobytka zabezpečujú živobytie pre viac ako 80 % obyvateľov Čadu. Miestne podnebie ovplyvňuje vyprodukované plodiny a umiestnenie stád. Najproduktívnejšia poľnohospodárska pôda v krajine s vysokými výnosmi ciroku a prosa sa nachádza v najjužnejších 10 % územia. V Saheli rastú iba odolnejšie kultivary prosa s výrazne nižšími výnosmi ako na juhu. Na druhej strane Sahel poskytuje vynikajúce pastviny pre obrovské stáda komerčného dobytka, ako aj kôz, oviec, somárov a koní. V izolovanej oáze Sahary rastú len datle a strukoviny. Čadské mestá majú vážne problémy s komunálnou infraštruktúrou; len 48 % obyvateľov miest má prístup k pitnej vode a iba 2 % majú prístup k základnej hygiene.

Pred príchodom ropného sektora dominovala v priemysle a na trhu práce bavlna, ktorá predstavovala zhruba 80 % exportných ziskov. Bavlna je stále hlavným vývozným artiklom, ale presné štatistiky nie sú k dispozícii. Francúzsko, Holandsko, Európska únia a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj prispeli k obnove Cotontchad, významného obchodu s bavlnou postihnutého poklesom globálnych cien bavlny (IBRD). V súčasnosti sa počíta s privatizáciou pološtátneho úradu. Bavlna nie je jediným dominantným materiálom; Dobytok a arabská guma sú tiež.

Zahraničné investície sa vrátia, ak si Čad dokáže udržať pocit mieru, ale aj 24 rokov po poslednom úspešnom prevrate, ktorý priviedol prezidenta Idrisa Debyho do úradu, sú investori pri investíciách v Čade stále opatrní.

humanitárna situácia

Čad je podľa OSN v zovretí humanitárnej katastrofy minimálne od roku 2001. V roku 2008 Čad hostil približne 280,000 55,000 utečencov zo sudánskeho Darfúru, viac ako 170,000 2016 zo Stredoafrickej republiky a viac ako 2016 2016 vnútorne vysídlených ľudí.

Po bitke pri N'Djamene vo februári 2008 vyjadril námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti John Holmes „mimoriadne obavy“, že kríza obmedzí schopnosť humanitárnych pracovníkov poskytnúť pomoc na záchranu života pol miliónu príjemcov, väčšina z nich sa podľa neho pri prežití vo veľkej miere spolieha na humanitárnu pomoc. Podľa hovorcu OSN Maurizia Giuliana „ak sa nám nepodarí poskytnúť dostatočné množstvo pomoci, humanitárna kríza sa môže zmeniť na humanitárnu katastrofu“. Okrem toho v dôsledku vrážd humanitárnych pracovníkov skupiny ako Save the Children zastavili činnosť.

Víza sa nevyžadujú od občanov nasledujúcich krajín: Benin, Burkina Faso, Kamerun, Stredoafrická republika, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Rovníková Guinea, Mauretánia, Niger a Senegal.

Pre všetkých ostatných sa vyžaduje vízum. Jednovstupové vízum stojí 100 USD na mesiac, viacvstupové 150 USD na tri mesiace alebo 200 USD na šesť mesiacov (6 mesiacov). Potrebný je pozývací list.

Úradnými jazykmi Čadu sú francúzština a arabčina. Okrem vzdelaných a scestovaných len málo Čadčanov rozumie spisovnej arabčine; dialekt arabčiny známy ako „čadská arabčina“ sa používa oveľa častejšie a je to najbližší prístup krajiny k obchodnému jazyku. Čadská arabčina sa líši od spisovnej arabčiny, hoci súvisí so sudánskym a egyptským dialektom. Literárni arabskí hovoriaci zvyčajne porozumejú čadskej arabčine, ale nie naopak. Hovorí sa tu aj asi sto domorodých jazykov.

Existuje asi 200 rôznych etnických skupín. Arabi, Gorane (Toubou, Daza, Kreda), Zaghawa, Kanembou, Ouaddai, Baguirmi, Hadjerai, Fulbe, Kotoko, Hausa, Boulala a Maba, väčšinou moslimovia; Sara (Ngambaye, Mbaye, Goulaye), Moundang, Moussei, Massa, väčšinou kresťania alebo animisti; v Čade žije asi 1,000 francúzskych obyvateľov.

Čadsko-líbyjskej vojne by sa malo za každú cenu vyhnúť; Čadčania, o ktorých je známe, že žijú v Líbyi, už boli mučení a zabití.

Air France lieta z Paríža do N'Djamény každý deň. Ethiopia Airlines obsluhuje Addis Abeba, Turkish Airlines obsluhuje Istanbul, Royal Air Maroc obsluhuje Casablancu, Sudan Airways obsluhuje Chartúm, Egypt Air obsluhuje Káhiru a Camair-co Doualu.

Cesty sú v havarijnom stave a zvyčajne sú nespevnené; v súčasnosti existuje len jedna spevnená cesta, ktorá sa tiahne z Massakory na severe cez N'Djamena do Guelendeng, Bongor, Kelo a Moundou. Aj keď je to najlepšia cesta v krajine, stále má veľa výmoľov, a keďže prechádza centrom mnohých malých miest, vodiči by si mali dávať pozor a obmedziť rýchlosť aj na hlavnej trase.

Existuje mnoho hraničných priechodov s Kamerunom, z ktorých najvýznamnejšie sú v Kousseri v N'Djamene a v Bongor a Lere. Buďte veľmi opatrní, jazdite defenzívne a vyhýbajte sa zastaveniu, kým to nebude absolútne nevyhnutné. Jazda v noci sa neodporúča, pretože často dochádza k cestným lupičom (coupeurs de route). Sú obzvlášť nebezpečné pozdĺž dvoch diaľnic smerujúcich z Guelendengu smerom na Ba-Illi (kde boli v roku 2005 v dvoch samostatných prípadoch napadnutí cudzinci, pričom zabili jednu katolícku mníšku) a smerom na Bongor.

Mäsové jedlá sú v Čade mimoriadne obľúbené a medzinárodní návštevníci sú nadšení pre mäso (napríklad jahňacie). Jedlo sa často konzumuje bez použitia riadu, takže dezinfekcia rúk môže byť rozumným opatrením. Moslimovia považujú za neslušné jesť ľavou rukou. Keď stolujete s moslimami v Čade alebo ste nimi obsluhovaní, používajte iba pravú ruku.

Aby ste predišli chorobe, dodržujte štandardné odporúčania týkajúce sa cestovania za zdravím pre potreby surového ovocia a varenia. Webová stránka ministerstva zahraničných vecí USA poskytuje informácie o bezpečnom stravovaní pri cestách do zahraničia.

Pretože Francúzsko bolo čadským (alebo Tchadovým) koloniálnym okupantom, môžete ľahko použiť aj eurá. V porovnaní so zvyškom Afriky je však Čad pre väčšinu ľudí drahá lokalita.

Čad používa stredoafrický frank CFA (XAF). Používajú ho aj Kamerun, Stredoafrická republika, Konžská republika, Rovníková Guinea a Gabon. Hoci sú tieto dve meny technicky odlišné od západoafrických frankov CFA (XOF), vo všetkých krajinách používajúcich CFA frank (XAF a XOF) sa používajú zameniteľne.

Francúzska štátna pokladnica podporuje oba franky CFA, ktoré sú spojené s eurom za 1 € = 655.957 XAF.

Dovoz cudzej meny do Čadu nie je obmedzený. Platba v amerických dolároch a eurách je často akceptovaná okamžite.

bankomaty

V Čade sú bankomaty Ecobank, kde si môžete vybrať hotovosť pomocou hlavnej karty alebo vízovej karty. Úplný zoznam miest nájdete na webovej stránke Ecobanky.

Čad má pestrú kultúrnu históriu, ktorá je výsledkom mnohých národov a jazykov. Založením Čadského národného múzea a Čadského kultúrneho centra čadská vláda agresívne podporuje čadskú kultúru a národné tradície. Počas roka sa oslavuje šesť štátnych sviatkov, pričom kresťanský sviatok Veľkonočný pondelok a moslimské sviatky Eid ul-Fitr, Eid ul-Adha a Eid Milad Nnabi sú pohyblivé.

Čadská hudba má jedinečné nástroje ako kinde, druh sláčikovej harfy; kakaki, dlhý plechový roh; a hu hu, strunový nástroj s kalabasou používaný ako reproduktory. Ostatné nástroje a ich kombinácie sú užšie spojené s konkrétnymi etnickými skupinami: Sara uprednostňuje píšťaly, balafóny, harfy a bubny kodjo, zatiaľ čo Kanembu miešajú zvuky bubnov so zvukmi nástrojov podobných flaute.

Chari Jazz, jazzový súbor, ktorý vznikol v roku 1964, pomohol rozbehnúť čadskú súčasnú hudobnú scénu. Neskôr sa viac známe súbory ako African Melody a International Challal pokúsili spojiť modernizmus s dedičstvom. Tibesti, populárna skupina z južného Čadu, sa držala svojej histórie húževnatejšie a spoliehala sa na sai, tradičnú formu hudby. Čadčania súčasnou hudbou vždy opovrhovali. Od roku 1995 však došlo k prudkému nárastu záujmu a distribúcie CD a audiokaziet s čadskými hudobníkmi. Pirátstvo a nedostatok legislatívnych záruk práv umelcov sú naďalej prekážkami rastu čadského hudobného priemyslu.

Proso je hlavným jedlom Čadu. Používa sa na vytváranie pastových guľôčok, ktoré sa potom namáčajú do omáčok. Toto jedlo je známe ako alysh na severe a biya na juhu. Ryby sú obľúbené a často sa pripravujú a predávajú ako salanga (sušené na slnku a jemne údené Alestes a Hydrocynus) alebo banda (sušené na slnku a jemne údené Alestes a Hydrocynus) (údené veľké ryby). Carcaje je známy sladký karmínový čaj z listov ibišteka. Hoci alkoholické nápoje nie sú dostupné na severe, sú obľúbené na juhu, kde je prosové pivo známe ako billi-billi, keď sa vyrába z červeného prosa, a coshate, keď sa vyrába z bieleho prosa.

Čadská literatúra, podobne ako literatúra iných sahelských národov, trpela ekonomickým, politickým a duchovným suchom, ktoré zasiahlo jej najznámejších autorov. Čadskí spisovatelia boli nútení písať z exilu alebo ako cudzinci, pričom produkovali literatúru, v ktorej dominovali témy politického útlaku a historických diskusií. Od roku 1962 vydalo 20 čadských spisovateľov okolo 60 beletristických diel. Medzi najznámejších autorov na svete patria Joseph Brahim Sed, Baba Moustapha, Antoine Bangui a Koulsy Lamko. Ahmat Taboye, jediný čadský literárny kritik, vytvoril v roku 2003 Anthologii de la littérature tchadienne s cieľom zvýšiť celosvetové a mladé povedomie o čadskej literatúre a kompenzovať nedostatok vydavateľských spoločností a propagačného rámca v krajine.

Rozvoj čadského filmového priemyslu bol brzdený zničením občianskej vojny a nedostatkom divadiel, len s jedným v celej krajine. Mahamat Saleh Haroun režíroval prvý čadský celovečerný film, dokudrámu Bye Bye Africa, v roku 1999. Jeho nasledujúci film Abouna získal pozitívne recenzie a jeho Daratt získal Veľkú špeciálnu cenu poroty na 63. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Screaming Man, Harounov celovečerný film z roku 2010, získal Cenu poroty na filmovom festivale v Cannes 2010, čím sa stal prvým čadským filmárom, ktorý súťažil a získal cenu v hlavnej súťaži v Cannes. Daresalam a DP75: Tartina City režíroval Issa Serge Coelo.

Futbal je v Čade najpopulárnejším športom. Počas medzinárodných turnajov je národný tím krajiny pozorne sledovaný a hráči Čadu hrali za francúzske tímy. Basketbal a zápasenie vo voľnom štýle sú obľúbené športy, pričom druhý z nich vyžaduje, aby sa zápasníci obliekali do tradičných zvieracích koží a pokrývali sa prachom.

Environmentálne faktory v severnej časti čadskej krajiny podporili ľudské osídlenie v 7. tisícročí pred Kristom a oblasť bola svedkom rýchleho rastu populácie. Čad je domovom niektorých najvýznamnejších afrických archeologických nálezísk, predovšetkým v regióne Borkou-Ennedi-Tibesti; niektoré pochádzajú z obdobia pred rokom 2000 pred Kristom.

Čadskú kotlinu obývalo poľnohospodárske a sedavé obyvateľstvo už asi 2,000 rokov. Oblasť sa vyvinula na križovatku civilizácií. Bájne Sao bolo prvým z nich, čo dokazujú artefakty a ústne rozprávky. Do konca prvého tisícročia nášho letopočtu pripadlo Sao ríši Kanem, najstaršej a najdlhšie trvajúcej ríši, ktorá vznikla v čadskom sahelskom pásme. V 16. a 17. storočí v tejto oblasti vznikli ďalšie dva národy: ríša Baguirmi a ríša Wadai. Autorita Kanema a jeho predchodcov bola postavená na kontrole transsaharských obchodných ciest, ktoré pretekali cez túto oblasť. S výnimkou nájazdov otrokov tieto moslimské národy nikdy nerozšírili svoju právomoc na južné pláne. Otroci tvorili asi jednu tretinu obyvateľstva Kanemu.

V roku 1900 bolo v dôsledku francúzskej koloniálnej expanzie založené Territoire Militaire des Pays et Protectorats du Tchad. Do roku 1920 Francúzsko získalo úplnú kontrolu nad územím vrátane francúzskej rovníkovej Afriky. Francúzska autorita v Čade sa v porovnaní s inými francúzskymi kolóniami vyznačovala nedostatkom zjednocovacej politiky a pomalou modernizáciou.

Francúzi vnímali kolóniu najmä ako zdroj nekvalifikovanej pracovnej sily a surovej bavlny; Francúzsko začalo s produkciou bavlny vo veľkom v roku 1929. Čadská koloniálna vláda mala vážne nedostatočný počet zamestnancov a musela sa spoliehať na spodinu francúzskej štátnej služby. Iba Sara na juhu bola prakticky kontrolovaná; Francúzska prítomnosť na islamskom severe a východe bola len symbolická. Táto nedbanlivosť mala dopad na vzdelávací systém.

Po druhej svetovej vojne Francúzsko udelilo Čadu štatút cudzieho územia, pričom jeho ľudu udelilo právo voliť do francúzskeho národného parlamentu a čadského zhromaždenia. Čadská pokroková strana (PPT) so sídlom v južnej časti kolónie bola najväčšou politickou stranou. Čad získal nezávislosť 11. augusta 1960, pričom vodca PPT, ľud Sara menom François Tombalbaye, slúžil ako prvý prezident krajiny.

Tombalbaye postavil opozičné skupiny mimo zákon a o dva roky neskôr vytvoril vládu jednej strany. Medzietnické nepriateľstvo zhoršilo Tombalbayeovo autoritárske vedenie a bezcitné zlé hospodárenie. V roku 1965 moslimovia rozpútali občiansku vojnu. V roku 1975 bol Tombalbaye zosadený a zavraždený, no odpor pretrvával. V roku 1979 povstalecké skupiny ovládli hlavné mesto a všetky ústredné orgány v krajine sa rozpadli. O kontrolu súperili ozbrojené skupiny, z ktorých mnohí pochádzali zo severnej revolty.

Fragmentácia Čadu viedla k rozpadu postavenia Francúzska v národe. Líbya zasiahla, aby zaplnila mocenské vákuum, pričom sa zaplietla do občianskej vojny v Čade. Líbyjská výprava sa skončila katastrofou v roku 1987, keď Francúzmi podporovaný prezident Hissène Habré vyvolal u Čadčanov nevídanú jednotnú reakciu a vytlačil líbyjskú armádu z čadského územia.

Habré nastolil svoju diktatúru prostredníctvom mocenskej štruktúry založenej na korupcii a brutalite, pričom počas jeho vlády boli zavraždené tisíce ľudí. Prezident uprednostňoval svoju vlastnú etnickú skupinu Daza a zároveň diskriminoval svojich bývalých priateľov, Zaghawov. V roku 1990 ho jeho generál Idriss Déby zosadil. Pokusy o trestné stíhanie Habrého vyústili do jeho zadržania v Senegale v roku 2005; v roku 2013 bol Habré oficiálne obvinený z vojnových zločinov spáchaných počas jeho vlády. V máji 2016 bol odsúdený na doživotie po tom, čo bol uznaný vinným z porušovania ľudských práv vrátane znásilnenia, sexuálneho zotročovania a príkazu na smrť 40,000 2016 ľudí.

Déby sa pokúsil dať povstalecké frakcie opäť dokopy a obnoviť politiku viacerých strán. Čadčania prijali v referende novú ústavu a Déby pohodlne vyhral sporné prezidentské voľby v roku 1996. O päť rokov neskôr bol znovu zvolený. Ťažba ropy začala v Čade v roku 2003, čo so sebou prinieslo očakávania, že krajina si konečne bude môcť užívať mier a prosperitu. Namiesto toho sa zintenzívnili vnútorné spory a vypukla nová občianska vojna. Déby jednostranne zmenil ústavu, aby odstránil dvojfunkčné obmedzenie prezidenta, čo vyvolalo pobúrenie občianskej spoločnosti a opozičných strán.

Déby získal tretie funkčné obdobie v roku 2006 vo voľbách, ktoré opozícia bojkotovala. Vo východnom Čade vzrástlo etnické násilie a Vysoký komisár OSN pre utečencov varoval, že v Čade môže dôjsť ku genocíde podobnej tej v Darfúre. Povstalecké jednotky sa pokúsili zmocniť hlavného mesta silou v rokoch 2006 a 2008, no v oboch prípadoch sa im to nepodarilo. Podpis dohody o obnovení mieru medzi Čadom a Sudánom 15. januára 2010 znamenal koniec päťročného konfliktu. Zlepšené vzťahy viedli k repatriácii čadských povstalcov zo Sudánu, opätovnému otvoreniu hraníc oboch krajín po siedmich rokoch uzavretia a nasadeniu kombinovaných síl na stráženie hranice. Čadské bezpečnostné sily zmarili v máji 2013 puč proti prezidentovi Idrissovi Debymu, ktorý sa plánoval dlhé mesiace.

Bývalý senegalský panovník Hissène Habré bol v roku 2016 odsúdený na doživotie za zločiny proti ľudskosti.

Čad je vždy zapletený do politickej nestability a hoci sú útoky rebelov nepravdepodobné, určite sú predstaviteľné. Problém sa zastavil, ale stále predstavuje nebezpečenstvo. Sudán, národ, s ktorým má Čad spoločné konflikty, sa v dôsledku vojny v Dárfúre preleje do východného Čadu. Mimo N'Djameny je akákoľvek činnosť prinajlepšom náročná. Severný Čad je pustá, horúca púšť, kde je potrebné vedenie (a šťastie), ako aj starostlivá príprava. Teroristov z Boko Haram videli v Čade v roku 2013.

N'Djamena je RELATÍVNE v bezpečí, ale dávajte si pozor na menšie pouličné zločiny a skorumpovanú políciu/úradníkov. Väčšina hraničných prechodov je veľmi náročná (Sudán a Líbya nie sú realizovateľné možnosti), zatiaľ čo hraničné prechody s Nigerom a Kamerunom sú pomerne jednoduché.

Prijímanie vody z akéhokoľvek obchodu, pokiaľ nepoznáte značku, nie je dobrý nápad. Konzumujte iba potraviny zakúpené v obchodoch s potravinami. Reštauráciám by sa malo vyhýbať vždy, keď je to možné. Vyhýbajte sa jednotlivcom, ktorí sa zdajú byť chorí; Čad má množstvo chorôb, na ktoré si treba dávať pozor. Ak ste v Čade dlhší čas, navštívte lekára raz za mesiac, ak si to môžete dovoliť.