Kyjev je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, ktoré sa nachádza na rieke Dneper v regióne severného centra krajiny. Počet obyvateľov bol v júli 2,887,974 2015 2016 2016 (hoci správy boli spomenuté vyššie odhady), čím sa Kyjev stal ôsmym najľudnatejším mestom v Európe.
Kyjev je dôležitým hospodárskym, vedeckým, vzdelávacím a kultúrnym centrom východnej Európy. Je domovom niekoľkých high-tech podnikov, inštitúcií vyššieho vzdelávania a svetovo preslávených historických pamiatok. Mesto sa môže pochváliť dobre rozvinutou infraštruktúrou a systémom verejnej dopravy vrátane kyjevského metra.
Názov mesta je údajne odvodený od mena Kyi, jedného zo štyroch mýtických zakladateľov mesta. Kyjev, jedno z najstarších miest vo východnej Európe, zažil počas svojej histórie obdobia obrovskej slávy a relatívnej temnoty. Už v piatom storočí bolo mesto s najväčšou pravdepodobnosťou obchodným centrom. Kyjev bol slovanskou dedinkou na hlavnej obchodnej ceste medzi Škandináviou a Konštantínopolom, kým ho v polovici 9. storočia nedobili Varjagovia (Vikingovia). Mesto sa stalo hlavným mestom Kyjevskej Rusi, prvého východoslovanského kráľovstva pod Varjažskou nadvládou. Keď bolo mesto počas mongolskej invázie v roku 1240 úplne zdevastované, stratilo na roky veľkú časť svojej moci. Bolo to menšie provinčné hlavné mesto na okraji regiónov, ktorým vládli jeho silní susedia, najprv Litovské veľkovojvodstvo, potom Poľsko a Rusko.
Počas priemyselnej revolúcie Ruskej ríše na konci devätnásteho storočia sa mesto opäť rozvinulo. Kyjev sa stal hlavným mestom Ukrajinskej národnej republiky, keď v roku 1917 získala nezávislosť od Ruskej ríše. Kyjev bol dôležitým veliteľstvom ozbrojených síl Južného Ruska a od roku 1919 ho kontrolovala Biela armáda. Kyjev bol mestom Ukrajincov Sovietska socialistická republika, ktorá bola vyhlásená Červenou armádou v roku 1921 a jej hlavné mesto od roku 1934. Počas druhej svetovej vojny mesto opäť utrpelo veľké škody, ale v povojnových rokoch sa rýchlo zotavilo a zostalo tretím najväčším mestom Sovietskeho zväzu.
Po páde Sovietskeho zväzu a ukrajinskej nezávislosti v roku 1991 zostal Kyjev hlavným mestom krajiny s neustálym prílevom etnických Ukrajincov z iných častí krajiny.
Kyjev bol najväčším a najbohatším mestom Ukrajiny počas prechodu krajiny na trhové hospodárstvo a zvolenú demokraciu. Po páde Sovietskeho zväzu sa kyjevská priemyselná výroba závislá od zbrojenia zrútila, čo negatívne ovplyvnilo výskum a technológie. Nové ekonomické sektory, ako sú služby a financie, však pomohli Kyjevu k rastu miezd a investícií, ako aj k poskytovaniu priebežných finančných prostriedkov na výstavbu bývania a mestskej infraštruktúry. Kyjev sa ukázal ako najviac prozápadná oblasť Ukrajiny, pričom vo voľbách dominovali strany uprednostňujúce užšie spojenie s Európskou úniou.