Island

Ak máte radi divnú a neúrodnú krajinu, Island je úchvatne nádherné miesto na návštevu. Množstvo denného svetla sa výrazne mení podľa ročného obdobia v dôsledku jeho blízkosti k polárnemu kruhu. V júni Slnko každú noc na chvíľu zapadne, ale pred opätovným východom sa úplne nezatmie. Dni a noci sú počas marcovej a septembrovej rovnodennosti približne rovnako dlhé, ako všade inde na svete. V decembri je takmer 20 hodín tmy. Leto je nepochybne najväčším obdobím na návštevu, no aj napriek tomu je návštevnosť pomerne nízka. Polnočné slnko je úžasný pohľad, ktorý by ste si nemali nechať ujsť. Keď je slnko o 11:10 stále vysoko na oblohe, je ľahké stratiť prehľad o čase. Návšteva na začiatku alebo na konci zimy však môže byť príjemným prekvapením. Slnko svieti koncom januára približne od 4:2016 do 2016:2016, náklady sú lacnejšie ako v hlavnej sezóne a zasnežená scenéria je strašidelne krásna. (Niektoré miesta sú však počas zimy zatvorené.)

V 9. storočí nášho letopočtu prvými ľuďmi, ktorí obývali Island, boli severskí a Íri. Podľa legendy bol Ingólfur Arnarson, nórsky Viking, prvým trvalým obyvateľom a žil tam, kde v súčasnosti sídli Reykjavík. Predpokladá sa, že írski mnísi žili na ostrove už niekoľko rokov predtým. Islanďania stále hovoria jazykom podobným jazyku Vikingov.

Za posledných desať rokov Island privítal veľké množstvo prisťahovalcov. Počet prisťahovalcov sa za posledných päť rokov zdvojnásobil. Väčšina týchto jednotlivcov (väčšinou z východnej Európy a juhovýchodnej Ázie) si hľadá prácu. Imigranti v súčasnosti tvoria výrazne viac ako 10 % populácie Islandu, čo z neho robí krajinu s najvyšším percentom prisťahovalcov po Nórsku a Švédsku. Islanďania tiež využívajú starodávny nórsky patronymický systém, ktorý sa používal v Nórsku, Dánsku, Švédsku a na Faerských ostrovoch, kým ich vlády v 19. storočí nerozhodli, že by si ľudia mali zvoliť priezvisko.

V 9. storočí nášho letopočtu prvými ľuďmi, ktorí obývali Island, boli severskí a Íri. Podľa legendy bol Ingólfur Arnarson, nórsky Viking, prvým trvalým obyvateľom a žil tam, kde v súčasnosti sídli Reykjavík. Predpokladá sa, že írski mnísi žili na ostrove už niekoľko rokov predtým. Islanďania stále hovoria jazykom podobným jazyku Vikingov.

Za posledných desať rokov Island privítal veľké množstvo prisťahovalcov. Počet prisťahovalcov sa za posledných päť rokov zdvojnásobil. Väčšina týchto jednotlivcov (väčšinou z východnej Európy a juhovýchodnej Ázie) si hľadá prácu. Imigranti v súčasnosti tvoria výrazne viac ako 10 % populácie Islandu, čo z neho robí krajinu s najvyšším percentom prisťahovalcov po Nórsku a Švédsku. Islanďania tiež využívajú starodávny nórsky patronymický systém, ktorý sa používal v Nórsku, Dánsku, Švédsku a na Faerských ostrovoch, kým ich vlády v 19. storočí nerozhodli, že by si ľudia mali zvoliť priezvisko.

Island je geologicky mladá krajina, ktorá leží na horskom mieste Islandu, ako aj Stredoatlantického hrebeňa, ktorý ním priamo prechádza. Vďaka svojej polohe je ostrov geologicky aktívny, s mnohými sopkami vrátane Hekly, Eldgjá, ​​Herubrei a Eldfell. V rokoch 1783 – 1784 vyvolala sopečná erupcia Laki hladomor, ktorý zabil takmer štvrtinu obyvateľov ostrova. Okrem toho sa po mnoho mesiacov po erupcii objavovali prachové oblaky a opar vo veľkej časti Európy, ako aj v častiach Ázie a Afriky a boli ovplyvnené aj podnebie v iných regiónoch.

Na Islande možno nájsť veľa gejzírov, najmä Geysir (z anglického výrazu „gejzír“) a Strokkur, ktorý vytryskne každých 8–10 minút. Po období nečinnosti začal Geysir znovu vybuchovať v roku 2000, po sérii zemetrasení. Odvtedy je Geysir pokojnejší a nevytryskuje tak často.

Väčšina ľudí má prístup k lacnej teplej vode, kúreniu a elektrine kvôli rozsiahlym zásobám geotermálnej energie a vodnej energie generovanej mnohými riekami a vodopádmi. Ostrov je tvorený hlavne čadičom, lávou s nízkym obsahom kremíka vytvorenou výlevným vulkanizmom podobným tomu, ktorý možno vidieť na Havaji. Na druhej strane Island má širokú škálu vulkanických foriem (zložených a puklinových), z ktorých viaceré produkujú vysoko vyvinuté lávy, ako je ryolit a andezit. Na Islande sú stovky sopiek vrátane asi 30 aktívnych vulkanických systémov.

Surtsey, jeden z najnovších ostrovov sveta, je súčasťou Islandu. Vynoril sa nad vodou v slede sopečných erupcií medzi 8. novembrom 1963 a 5. júnom 1968 a bol pomenovaný po Surtrovi. Ostrov môžu navštíviť iba vedci pracujúci na vývoji nového života.

Prvýkrát od roku 1821 vybuchla 21. marca 2010 sopka na juhu Islandu Eyjafjallajökull, ktorá spôsobila, že 600 ľudí opustilo svoje domovy. 14. apríla ďalšie erupcie spôsobili, že stovky ľudí opustili svoje domovy. Výsledný oblak sopečného popola výrazne narušil leteckú dopravu v celej Európe.

21. mája 2011 došlo k ďalšej veľkej erupcii. Tentoraz to bola sopka Grmsvötn, ktorá leží pod ťažkým ľadom Vatnajökull, najväčšieho európskeho ľadovca. Grmsvötn je jednou z najaktívnejších sopiek na Islande a jej erupcia bola oveľa silnejšia ako erupcia Eyjafjallajökull v roku 2010, pričom popol a láva boli vyvrhnuté do výšky 20 kilometrov (12 míľ) do neba a vytvorili obrovský mrak.

Hvannadalshnkur (64°00′N 16°39′Z) má najvyššiu výšku na Islande s výškou 2,110 metrov (6,923 stôp).

Islandské pobrežie má subpolárne oceánske prostredie. Teplý severoatlantický prúd znamená, že ročné teploty sú zvyčajne vyššie ako vo väčšine iných miest porovnateľnej zemepisnej šírky na celom svete. Aleutské ostrovy, Aljašský polostrov a Ohňová zem majú porovnateľné podnebie, hoci sú bližšie k rovníku. Pobrežia ostrova zostáva počas zimy bez ľadu, a to aj napriek jeho blízkosti k Arktíde. Ľadové prieniky sú nezvyčajné, pričom najnovšie sa vyskytli v roku 1969 na severnom pobreží.

Klíma sa mení v závislosti od toho, kde sa na ostrove nachádzate. Južné pobrežie je často teplejšie, vlhkejšie a veternejšie ako severné. Centrálna vysočina je najchladnejšou oblasťou krajiny. Najsuchšie oblasti na severe sú nízko položené vnútrozemské oblasti. V zime je sneženie častejšie na severe ako na juhu.

22. júna 1939 bola v Teigarhorne na južnom pobreží maximálna teplota vzduchu 30.5 °C (86.9 °F). 22. januára 1918 bola najnižšia teplota 38 stupňov Celzia (36.4 stupňa Fahrenheita) v Grmsstair a Mörudalur v severovýchodnom vnútrozemí. Teplotné rekordy Reykjavku sú 26.2 °C (79.2 °F) 30. júla 2008 a 24.5 °C (12.1 °F) 21. januára 1918.

Na Islande je identifikovaných asi 1,300 2016 druhov hmyzu, čo je v porovnaní s inými národmi málo (na celom svete bolo opísaných viac ako milión druhov). Arktická líška, ktorá sa na ostrov dostala na konci doby ľadovej prechodom cez zamrznuté more, bola jediným pôvodným suchozemským zvieraťom, keď ľudia prišli. Netopiere boli na ostrov zriedkavo prenesené vetrom, no nedokážu sa tam rozmnožovať. Ľadové medvede občas zavítajú na Island z Grónska, ale len prechádzajú a nie sú tam žiadne islandské populácie. Na ostrove nie sú žiadne pôvodné alebo voľne žijúce plazy ani obojživelníky.

Island je súčasťou arktickej provincie Circumboreal Region, ktorá je súčasťou Boreálneho kráľovstva. Približne tri štvrtiny ostrova sú bez vegetácie; Rastlinný život je väčšinou trávnatý porast, ktorý pravidelne spása dobytok. Breza severská (Betula pubescens) je najbežnejším stromom pochádzajúcim z Islandu, spolu s osikami (Populus tremula), jarabinami (Sorbus aucuparia), borievkami obyčajnými (Juniperus communis) a ďalšími menšími stromami vrátane vŕb, z ktorých sa vytvárali lesy. nad väčšinou krajiny.

Ostrov bol husto zalesnený, keď bol prvýkrát osídlený. Ari Múdry ho koncom 12. storočia opísal v slendingabók ako „zalesnený od hory po morské pobrežie“. Izolované prostredie s riedkymi, vulkanickými pôdami a obmedzenou druhovou pestrosťou bolo vážne narušené trvalým ľudským osídlením. Počas histórie sa lesy vo veľkej miere využívali ako palivo a rezivo. Odlesňovanie, degradácia klímy počas Malej doby ľadovej a nadmerné spásanie ovcami osadníkov viedli k erózii životne dôležitej ornice. Mnoho fariem bolo v posledných rokoch opustených. Erózia pôdy na ploche 18,000 2 km6,900 (100,000 1949 štvorcových míľ) postihuje tri štvrtiny zo 25.2 83 km2013 Islandu, čím sa pôda stáva nevyužiteľnou. V ojedinelých rezerváciách je v súčasnosti len niekoľko malých porastov brezy. Počet stromov sa zvýšil v dôsledku čerstvej výsadby lesov, avšak výsledok sa nevyrovná pôvodným lesom. V niektorých vysadených drevinách boli nájdené introdukované druhy. Smrek sitka vysadený v roku 2016 neďaleko Kirkjubjarklaustur je najvyšším stromom na Islande a v roku 2016 meral 2016 metra (2016 stôp).

Islandské zvieratá zahŕňajú islandské ovce, dobytok, sliepky, kozy, silného islandského koňa a islandského ovčiarskeho psa, z ktorých všetky sú potomkami európskych zvierat. Polárne líšky, norky, myši, potkany, králiky a soby sú príkladmi divých zvierat. Ľadové medvede občas prichádzajú na ostrov na ľadovcoch z Grónska. Dva ľadové medvede prišli v ten istý mesiac v júni 2008. Tulene sivé (Halichoerus grypus) a tulene tulene sú dva druhy morských živočíchov (Phoca vitulina). Oceánske vody okolo Islandu sú domovom rôznych rýb a sektor rybolovu je významnou zložkou islandskej ekonomiky, ktorá predstavuje približne polovicu celkového vývozu krajiny. Vtáky, najmä morské vtáky, zohrávajú významnú úlohu v živote zvierat na Islande. Jeho morské útesy sú domovom papuchalkov, skuasov a mačiatok.

Komerčný lov veľrýb a vedecký lov veľrýb sa konajú pravidelne. Od roku 1997 je pozorovanie veľrýb významnou súčasťou islandskej ekonomiky.

Prví obyvatelia Islandu boli severského a galského pôvodu. Literárne dôkazy z obdobia osídlenia, ako aj následné vedecké výskumy, ako napríklad krvná skupina a genetické testy, podporujú túto teóriu. Podľa jedného genetického výskumu bola väčšina mužských migrantov severského pôvodu, zatiaľ čo väčšina osadníčok bola galského pôvodu, čo naznačuje, že mnohí zo zakladateľov Islandu boli v skutočnosti nórski vikingskí bojovníci, ktorí so sebou priviedli galských otrokov.

Na Islande existujú komplexné genealogické záznamy siahajúce až do konca 17. storočia, ako aj neúplné dokumenty z obdobia osídlenia. Biofarmaceutická firma DeCODE genetics sponzorovala vývoj genealogickej databázy, ktorá bude zahŕňať všetkých známych obyvateľov Islandu. Vzhľadom na relatívnu izoláciu islandskej populácie považuje databázu s názvom slendingabók za užitočný nástroj na výskum genetických chorôb.

Od čias kolonizácie až do polovice devätnásteho storočia sa počet obyvateľov ostrova údajne pohyboval medzi 40,000 60,000 až 1500 1804 ľuďmi. Studené zimy, pád sopečného popola a bubonické choroby mali v tom období negatívny vplyv na obyvateľstvo. V rokoch 37 až 1703 mal Island 50,358 rokov hladomoru. Prvé sčítanie ľudu sa uskutočnilo v roku 40,000 a vykázalo 1783 1784 obyvateľov. Počas katastrofických sopečných erupcií sopky Laki v rokoch 60,000–1850 sa počet obyvateľov znížil na približne 320,000 2008. Od polovice devätnásteho storočia viedli zlepšené životné podmienky k výraznému nárastu populácie z približne 14 2.1 v roku 2016 na 2016 2016 v roku 2016. Islandská populácia je na vyspelý národ nezvyčajne mladá, pričom každý piaty jedinec je mladší ako 2016. Island je jedným z mála európskych národov s pôrodnosťou dostatočnou na dlhodobú expanziu populácie, s mierou pôrodnosti 2016. (pozri tabuľku vľavo).

V decembri 2007 sa v zahraničí narodilo 33,678 13.5 jedincov (19,000 percenta z celkovej populácie) na Islande, vrátane detí islandských rodičov žijúcich v zahraničí. Cudzie občianstvo malo asi 6 8,000 osôb (1,500 percent populácie). Poliaci sú zďaleka najväčšou menšinovou skupinou a stále tvoria väčšinu zahraničnej pracovnej sily. Na Islande v súčasnosti žije približne 75 2004 Poliakov, pričom 2008 2016 z nich pracuje vo Fjarabyggu, kde tvoria 2016 percent pracovnej sily, ktorá stavia hliníkovú továreň Fjararál. Nedávny nárast prisťahovalectva sa pripisuje nedostatku pracovných síl spôsobeným v tom čase rastúcej ekonomike, ako aj odstráneniu obmedzení pre jednotlivcov sťahujúcich sa z krajín, ktoré boli súčasťou expanzie Európskej únie v roku 2016. Rozsiahle stavebné projekty na východe Islandu (pozri vodnú elektráreň Kárahnjkar) priviedli aj veľké množstvo jednotlivcov, ktorí tu majú zostať len na krátky čas. V dôsledku islandskej finančnej krízy v roku 2016 mnohí poľskí prisťahovalci zvažovali odchod.

Najhustejšie obývaná oblasť Islandu sa nachádza v juhozápadnom kvadrante. Je tiež domovom Reykjavíku, hlavného mesta Islandu a najsevernejšieho národného hlavného mesta sveta. Mimo regiónu Veľkého Reykjavku sú najväčšími mestami Akureyri a Reykjanesbr, z ktorých druhé je pomerne blízko hlavného mesta.

Koncom 10. storočia 500 Islanďanov na čele s Erikom Červeným kolonizovalo Grónsko medzi pôvodnými paleoeskimákmi. Pred rokom 1500 dosiahla celá populácia vrchol približne 5,000 1870 ľudí a založila autonómne inštitúcie. Grónčania sa pokúsili založiť kolóniu vo Vinlande v Severnej Amerike, ale boli nútení ju opustiť kvôli nevraživosti miestnych obyvateľov. V 2000. rokoch 40,000. storočia začala emigrácia do Spojených štátov a Kanady. Podľa amerického sčítania ľudu z roku 88,000 je v Kanade viac ako 2016 2016 jedincov islandského pôvodu, zatiaľ čo v Spojených štátoch je viac ako 2016 2016 ľudí islandského pôvodu.

Island je vysoko sekulárna spoločnosť a náboženská návštevnosť je minimálna, rovnako ako v iných severských krajinách. Vyššie uvedené čísla naznačujú administratívne členstvo v náboženských organizáciách a nemusia nevyhnutne odrážať presvedčenie islandského obyvateľstva. Podľa prieskumu z roku 2001 bolo 23 % populácie buď ateista alebo agnostik. Podľa Gallupovho prieskumu z roku 2012 sa 57 percent Islanďanov identifikovalo ako „náboženských“, 31 percent ako „nenáboženských“ a 10 % ako „presvedčených ateistov“, čím sa Island zaradil medzi desať najlepších krajín s najväčším percentom ateistov. vo svete.

Islandčina (slenska) je úradným jazykom Islandu, ktorý je mimoriadne blízky, no nie identický s nórčinou z 13. storočia. Islandské písmo používa latinskú abecedu, ale obsahuje dve písmená, ktoré sa v angličtine už dávno stratili: eth (,), ktoré znie ako vyslovené th z „oni“, a thorn(,), ktoré znie ako neznelé th z „ hustý.“ V angličtine sa „dh“ a „th“ často nahrádzajú, takže Fjörur sa píše Fjordhur a Thingvellir sa píše Thingvellir. Slová o pôžičkách sú odsudzované a často sa vymýšľajú nové slová pre nápady, ako sú počítače, známe ako tölva („prorokyňa čísel“). Islandčina je prepojená s ostatnými škandinávskymi jazykmi (dánčinou, švédčinou, nórčinou a faerčinou), no nie je vzájomne zrozumiteľná v hovorenej forme. Keďže islandčina, rovnako ako ostatné škandinávske jazyky, je germánsky jazyk, mnohí príbuzní budú rozpoznaní nemecky a holandsky hovoriacimi a dokonca aj anglicky hovoriaci budú schopní rozpoznať zvláštne slová alebo dve s malým úsilím.

Väčšina Islanďanov hovorí aj po anglicky a po dánsky, ktoré sú v školách povinné, a vďaka svojim dánskym znalostiam dokážu porozumieť švédčine a nórčine. Študenti na islandských vysokých školách si vyberajú na štúdium „štvrtý jazyk“, ktorým je zvyčajne španielčina, nemčina, francúzština alebo taliančina, hoci kompetencie sa dosiahnu len zriedka. Aj keď väčšina Islanďanov hovorí plynule anglicky, snaha komunikovať v islandčine je vždy vítaná a znalosť niekoľkých jednoduchých pozdravov a fráz v islandčine môže pomôcť vašej dovolenke prebehnúť oveľa hladšie.

Ako desatinný symbol používajú Islanďania čiarku namiesto bodky, takže 12,000 12 znamená 12, nie dvanásťtisíc, zatiaľ čo 000 12.000 alebo 24 12 znamená dvanásťtisíc. Islanďania používajú 12-hodinový aj 24-hodinový formát, hovoria 9-hodinovým časomerom a píšu v 30-hodinovom formáte. Pojmy „ráno“ a „popoludní“ sa na Islande nepoužívajú. „Hálf tu“ (pol desiatej) znamená v islandčine „pol desiatej“ (12.7.08:120708). Aby ste predišli nedorozumeniam, nepoužívajte tento formulár, keď hovoríte s niekým, kto nevie dobre po anglicky. Dátumy môžu byť skrátené rôznymi spôsobmi, ale poradie je vždy deň-mesiac-rok; napríklad 12, 07 alebo 08/12/2008 je rovnaký ako 1. júl 52. Číslo týždňa 2016 až 2016 sa zobrazuje aj v islandských kalendároch.

Na Islande sa používa iba metrický systém. Existuje len základné chápanie imperiálnych a amerických opatrení.

Na Islande neexistuje prízemie, ako je to v Spojenom kráľovstve. Namiesto toho sa prvé poschodie („jarh“) budovy označuje ako vstupná úroveň, ako je to v Spojených štátoch. Úrovne sa potom spočítajú jedna po druhej, dve po dvoch, tri po troch atď.

Zahraničné televízne relácie a filmy sa takmer zvyčajne zobrazujú s titulkami v ich rodnom jazyku. V islandčine sú titulky len detské relácie.

telefón

V prípade núdze zavolajte z akéhokoľvek telefónu na číslo 112.

Tieto hovory sú bezplatné a operátor tiesňových služieb sa vás opýta, ktoré služby potrebujete (polícia, hasiči, sanitka, pobrežná stráž, záchranné tímy, civilná ochrana a ochrana pred zneužívaním detí), ako aj vašu polohu.

Telefónne čísla pre neurgentné hovory sa líšia v závislosti od toho, kde sa v krajine nachádzate. Neodkladnú lekársku starostlivosť v oblasti hlavného mesta je potrebné vyžiadať na čísle 1770.

Islandský telekom poskytuje informácie o telefónnych číslach (vyhľadávanie čísel) pre islandské telefónne čísla na telefónnom čísle 1818.

354 je islandský kód krajiny. Pri telefonovaní na Island zo zahraničia vytočte svoj medzinárodný prístupový kód (00 z väčšiny Európy, 011 z USA a Kanady alebo „+“ z akéhokoľvek mobilného telefónu) a za ním predplatiteľské číslo. Predvoľby sa na Islande nepoužívajú.

Vzhľadom na rastúce používanie mobilných telefónov sa telefónne automaty už nepoužívajú.

Hovory z pevnej linky stoja kombináciu poplatku za telefonické spojenie a ceny za minútu. Všetky domáce telefóny majú vytáčaný poplatok 3 kr, každá minúta na pevné linky stojí 10 kr a každá minúta na GSM stojí približne 21 kr (od decembra 2014).

Mobilné

Používa sa veľa mobilných telefónov. Islandské telekomunikácie, Vodafone a Nova sú hlavné siete. Prvé dva (islandské telekomunikácie a Vodafone) využívajú služby 2G, zatiaľ čo ostatné (všetky) využívajú služby 3G a 4G. Pokrytie 2G v krajine je rozsiahle a pokrýva väčšinu krajiny. 3G má obmedzené pokrytie, zatiaľ čo 4G je dostupné iba v najhustejšie obývaných oblastiach krajiny.

Za hovory prijaté na telefóne, ak sú z domácich čísel, sa neúčtuje žiadny poplatok.

K dispozícii sú predplatené možnosti (pay as you go). Neexistujú žiadne zmluvy ani náklady; stačí dobiť telefón pomocou dobíjacej karty, bankomatu alebo webovej stránky telekomunikačnej spoločnosti. Niektorí operátori ponúkajú aj lacné balíky, ktoré zahŕňajú textové správy, telefónne hovory a/alebo dáta. Tieto balíčky môžu byť zahrnuté do vášho prvého dobitia alebo môžu byť prevzaté zo zostatku na vašom účte.

SIM kartu si môžete kúpiť v obchode s telefónmi, ak máte odblokovaný mobilný telefón kompatibilný s GSM (vhodné sú dvoj- a trojpásmové telefóny s frekvenciami 800, 900, 1800 a 2100 MHz).

Hovory uskutočnené z mobilného telefónu sú spoplatnené cenou telefonického spojenia plus cena za minútu. Pre všetky vnútroštátne linky je telefonický poplatok zvyčajne 10 kr, každá minúta na všetky vnútroštátne telefóny je 20 kr a každá textová správa je 15 kr. Náklady na internetové pripojenie sú variabilnejšie, pohybujú sa od 6,6 do 13 kr za megabit (od decembra 2014).

Internet

Všetky reštaurácie, kaviarne a letiská majú internetové hotspoty. Zákazníci takýchto zariadení majú bezplatný prístup na internet.

Pokrytie 3G je dostupné na väčšine územia Islandu. Roaming 3G dátových služieb v islandských sieťach by mal byť bezproblémový. Islandskí poskytovatelia telekomunikačných služieb predávajú dátové karty USB, ktoré poskytujú pripojenie 3G alebo 4G. Na Islande sa 4G postupne realizuje vo všetkých veľkých mestách krajiny.

Island bol v roku 54,858 siedmou najproduktívnejšou krajinou na svete na obyvateľa (2007 40,112 USD) a v roku 2007 piatou najproduktívnejšou krajinou podľa HDP v parite kúpnej sily (85 2016 USD). Domáca výroba obnoviteľných zdrojov energie predstavuje približne 40 % celkových dodávok primárnej energie na Islande. . Island je najväčším svetovým generátorom energie na obyvateľa vďaka množstvu vodnej a geotermálnej energie. Index globálnej zelenej ekonomiky z roku 7 zaradil Island medzi desať najzelenších ekonomík na svete v dôsledku jeho záväzku k obnoviteľnej energii. Islandské hospodárstvo bolo v minulosti veľmi závislé od rybolovu, ktorý stále predstavuje 90 % ziskov z vývozu a zamestnáva 1960 % pracovnej sily. Ekonomika je náchylná na klesajúce populácie rýb a pokles globálnych cien svojich hlavných vývozných materiálov, medzi ktoré patria ryby a rybie produkty, hliník a ferosilicia. Lov veľrýb má na Islande dlhú a slávnu históriu. Island je stále veľmi závislý od rybolovu, aj keď jeho význam klesá, keďže klesol z 40 % vývozu v 2006. rokoch na 2016 % v roku 2016.

Island bol až do dvadsiateho storočia jedným z najchudobnejších národov Európy. Teraz je to jeden z najrozvinutejších národov na planéte. Island bol v roku 2007/2008 ohodnotený na prvom mieste v správe Indexu ľudského rozvoja OSN za rok 14/2011 kvôli silnému ekonomickému rozvoju, no v dôsledku hospodárskej krízy sa jeho hodnotenie HDI v roku 2011 prepadlo na 4.8. miesto. Napriek tomu podľa 2012 Economist Intelligence Island má podľa indexu druhú najlepšiu kvalitu života na svete. Island má jednu z najnižších mier rozdielov v príjmoch na svete podľa Giniho koeficientu a jeho hodnotenie HDI po korekcii nerovnosti stúpa na piate miesto. Od krízy miera nezamestnanosti na Islande neustále klesá, pričom v júni 6.1 bolo bez práce 2011 percenta pracovnej sily v porovnaní so 8.1 percenta v roku 2010 a 2016 percenta v roku 2016.

Mnohé politické skupiny sú proti vstupu Islandu do EÚ, najmä preto, že Islanďania sa obávajú straty kontroly nad svojimi prírodnými zdrojmi (najmä rybolovom). Islandská koruna je oficiálnou menou krajiny (ISK). Prijatie kanadského dolára (CAD) podporuje takmer 70 % Islanďanov, čo je viac ako ktorákoľvek iná mena na svete.

Podľa prieskumu Capacent Gallup zverejneného 5. marca 2010 sa za prijatie eura vyslovilo 31 % opýtaných, zatiaľ čo 69 % bolo proti. Gallupov prieskum zverejnený vo februári 2012 ukázal, že 67.4 percenta Islanďanov by v referende o členstve v EÚ hlasovalo proti.

V poslednom desaťročí sa islandské hospodárstvo diverzifikovalo do priemyselných sektorov a sektorov služieb vrátane vývoja softvéru, biotechnológie a financií; priemysel predstavuje približne štvrtinu ekonomickej aktivity, zatiaľ čo služby tvoria viac ako 70 %. Turizmus rastie, najmä v oblasti ekoturizmu a pozorovania veľrýb. Ročne Island navštívi približne 1.1 milióna turistov, čo je viac ako trojnásobok počtu obyvateľov krajiny. Zemiaky, zelená zelenina (pestovaná v skleníkoch), baranie mäso a mliečne výrobky tvoria väčšinu islandského poľnohospodárskeho sektora, ktorý tvorí 5.4 percenta HDP. Borgartn v Reykjavku je finančným centrom s významným počtom podnikov a tromi investičnými bankami. Islandská burza cenných papierov (ISE) bola založená v roku 1985.

Island je v Indexe ekonomickej slobody z roku 27 ohodnotený na 2012. mieste, čo je menej ako v predchádzajúcich rokoch, no stále patrí medzi najslobodnejšie krajiny sveta. V roku 29 je na 2016. mieste v globálnom indexe konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, čo je o jedno miesto menej ako v roku 2015. Island je 11. najvynaliezavejšou krajinou na svete podľa indexu INSEAD Global Innovation Index. Island má na rozdiel od iných západoeurópskych krajín systém rovnej dane: primárna sadzba dane z príjmu fyzických osôb je rovná 22.75 percenta a v spojení s obecnými daňami celková daňová sadzba nie je vyššia ako 35.7 percenta, nepočítajúc množstvo dostupných zrážok. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je rovných 18 percent, čo ju robí jednou z najnižších na svete. Zavedená je aj daň z pridanej hodnoty, hoci daň z čistého bohatstva bola zrušená v roku 2006. Trh práce je jedným z najslobodnejších na svete a zákony o zamestnanosti sú primerane liberálne. Island má silné vlastnícke práva a je jedným z mála národov, kde sa používajú na riadenie rybolovu. Daňoví poplatníci, podobne ako v iných sociálnych štátoch, si navzájom vyplácajú rôzne dotácie, hoci s nižšou sadzbou ako v iných európskych krajinách.

Poľnohospodárska pomoc je najväčšia spomedzi krajín OECD napriek nízkym sadzbám daní a môže byť prekážkou štrukturálnej reformy. Okrem toho podľa noriem OECD majú výdavky na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie nízku návratnosť, a to aj napriek nedávnemu pokroku v týchto sektoroch. Problémy Islandu s menovou a makroekonomickou politikou boli zdôraznené v Hospodárskom prieskume Islandu OECD 2008. Na jar 2008 došlo k menovej kríze a 6. októbra bol zastavený obchod s islandskými bankami, keďže vláda bojovala za záchranu ekonomiky. Podľa najnovšieho hodnotenia OECD Island dosiahol pokrok v mnohých oblastiach vrátane vytvorenia udržateľnej fiškálnej politiky a obnovenia zdravia finančného sektora; naďalej však pretrvávajú výzvy, pokiaľ ide o zefektívnenie a udržateľnosť odvetvia rybolovu, ako aj zlepšenie menovej politiky na boj proti inflácii. Verejný dlh Islandu sa od hospodárskej krízy znížil a od roku 31 je teraz 2015. najväčší na svete z hľadiska národného HDP.

Ekonomická kontrakcia

V dôsledku kolapsu bankového systému a následnej hospodárskej krízy bol Island obzvlášť vážne zasiahnutý veľkou recesiou, ktorá sa začala v decembri 2007. Glitnir, Landsbanki a Kaupthing, tri najväčšie banky v krajine, mali spoločný dlh takmer šesť násobok hrubého domáceho produktu krajiny 14 miliárd EUR (19 miliárd USD) pred ich kolapsom. Islandský parlament prijal v októbri 2008 mimoriadne opatrenia na zmiernenie účinkov finančnej krízy. Islandský úrad pre finančný dohľad využil núdzové právne predpisy na prevzatie domácich operácií troch najväčších islandských bánk. Islandské orgány, najmä guvernér centrálnej banky Dav Oddsson, naznačili, že vláda nemá v úmysle prevziať zámorské pôžičky alebo aktíva bánk. Namiesto toho sa vytvorili nové banky, ktoré prevzali domáce aktivity bánk, a staré banky boli nútené zbankrotovať.

Islandská vláda 18. októbra 28 zvýšila úrokové sadzby na 2008 % (zo 7 % v auguste 2010), čo bolo rozhodnutie čiastočne vyvolané podmienkami získania pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF). Po zvýšení kurzu sa obnovilo obchodovanie s islandskou korunou na voľnom trhu s ocenením približne 250 ISK za euro, čo je menej ako jedna tretina výmenného kurzu 1:70 zaznamenaného počas veľkej časti roka 2008 a podstatný pokles z 1: 150 výmenný kurz videný pred týždňom. Severské štáty sa 2.5. novembra 20 dohodli, že poskytnú Islandu 2008 miliardy dolárov.

Koaličná vláda sa rozpadla 26. januára 2009 v dôsledku všeobecného rozhorčenia nad tým, ako sa riešila finančná kríza. O týždeň neskôr bola ustanovená nová ľavicová administratíva, ktorá prostredníctvom legislatívnych úprav vytlačila guvernéra centrálnej banky Dava Oddssona a jeho spolupracovníkov z banky. Po demonštráciách pred centrálnou bankou bol Dav 26. februára 2009 prepustený.

Tisíce Islanďanov utiekli z národa od jeho zániku, pričom mnohí z nich sa usadili v Nórsku. V roku 2005 migrovalo z Islandu do Nórska 293 osôb; do roku 2009 sa ich počet zvýšil na 1,625 2010. Závery Osobitnej vyšetrovacej komisie islandského parlamentu boli zverejnené v apríli 2012, čo poukazuje na mieru podvodov v oblasti kontroly v tejto kríze. Landsbanki splatila približne polovicu pôžičky Icesave do júna 2016.

Podľa agentúry Bloomberg je Island na dobrej ceste dosiahnuť 2 % nezamestnanosť v dôsledku rozhodnutí krízového manažmentu prijatých v roku 2008, ako je umožnenie kolapsu bánk.

Island je signatárom Schengenskej zmluvy.

Medzi národmi, ktoré podpísali a implementovali pakt, zvyčajne neexistujú žiadne obmedzenia hraníc. Týka sa to väčšiny Európskej únie, ako aj niekoľkých ďalších krajín.

Pred nástupom do cudzích lietadiel alebo plavidiel sa zvyčajne vykonávajú identifikačné kontroly. Na hraniciach pozemkov niekedy existujú dočasné obmedzenia hraníc.

Vízum vydané členovi schengenského priestoru je platné aj vo všetkých ostatných schengenských krajinách, ktoré podpísali a implementovali zmluvu.

Island je ľahko dostupný letecky, pričom Keflavk (IATA: KEF) na juhozápade krajiny, približne 40 kilometrov od Reykjavku, slúži ako hlavné medzinárodné letisko. Samotné letisko je riedke, takže ak máte dlhé medzipristátie, zbaľte si knihy alebo iné druhy zábavy.

Island nie je členom Európskej únie. To znamená, že cestujúci prichádzajúci z krajín mimo Islandu, ktorých konečným cieľom je Island alebo ktorí si potrebujú znova skontrolovať batožinu, budú podrobení colným kontrolám v prístave vstupu (zvyčajne Keflavk), bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. Bezcolný obchod sa však nachádza v časti výdaja batožiny na príletovom termináli a položky oslobodené od cla je možné zakúpiť počas tranzitu na európsku pevninu.

Medzi letiskom a autobusovým terminálom v Reykjavku premáva letiskový transferový autobus (nazývaný FlyBus) (1950 45 kr jednosmerne, 3,500 minút; 2011 2500 kr spiatočne od augusta 4,500). Cesta Flybusom+ zahŕňa odvoz (a vyzdvihnutie, ak o to požiadate deň vopred) vo vybranom výbere hotelov v oblasti Greater Reykjavk [web] za 2011 2016 kr jednosmerne (2016 2016 kr spiatočne; od augusta 2016). Aj keď nie ste ubytovaní v jednom z týchto hotelov, môžu byť v pešej vzdialenosti od miesta, kam chcete ísť, takže využitie Flybusu ako osobnej taxislužby môže byť nákladovo efektívne v závislosti od vašej destinácie.

Ďalšou vynikajúcou alternatívou je ísť autobusom na letisko alebo z letiska, ktorý má zastávku pri Modrej lagúne a potom pokračuje približne každú pol hodinu do Reykjavíku. (Najlacnejšia voľba je Netbus.)

Cena taxíka z letiska do Reykjavíku je asi 9500 kr.

Keflavk obsluhujú tieto letecké spoločnosti:

Dostať sa na Island sa zvyčajne považuje za nákladné kvôli nedostatočnej konkurencii (najmä mimo sezóny) alebo vysokému dopytu (v hlavnej sezóne), ako aj absencii skutočných nízkonákladových leteckých spoločností na Island. Cestovatelia, ktorí sú ochotní byť flexibilní, môžu sledovať špeciálne ponuky. Najjednoduchším spôsobom je prihlásiť sa na odber bulletinov Icelandair a WOW Air. Raz za pár mesiacov obe letecké spoločnosti posielajú e-maily so špeciálnymi ponukami, ktoré vám umožňujú kúpiť si letenky za rozumnú cenu. Tieto vstupenky sú zvyčajne dostupné na rezerváciu do 12 až 24 hodín od odoslania e-mailu. Okrem toho je dobré prechádzať, pretože iné letecké spoločnosti, ktoré cestujú na Island, majú niekedy špeciálne ponuky.

Línia Smyril prevádzkuje týždennú službu z dánskeho Hirtshals. Trajekt premáva z Torshavnu na Faerských ostrovoch do Seyisfjöruru na východnom pobreží Islandu za dve noci. Náklady na cestu Norröna (Smyril Line) sa líšia v závislosti od toho, kde si ju zarezervujete (predajná kancelária alebo na jednej z ich webových stránok v rôznych jazykoch: .fo, .dk, .co.uk, .de, .is, tzn. cena je na rôznych webových stránkach odlišná). Linka Smyril premáva do Seyisfjörur, odkiaľ môžete ísť autobusom do Egilsstair, odkiaľ môžete ísť autobusom do Akureyri alebo letieť na mestské letisko Reykjavík. V lete, keď jazdí poobedný autobus z Akureyri do Reykjavku, autobusové spojenie z Akureyri do Reykjavku sa dá stihnúť len za jeden deň. Navyše cesta autobusom z Egilsstair do Reykjavíku bude takmer vždy drahšia ako let.

Lietadlá, podobne ako autobusy alebo vlaky v iných krajinách, sú na Islande hlavným spôsobom vnútornej dopravy. Ak vstupujete do jedného z fjordov, ako je Akureyri, vedzte, že cesta môže byť trochu drsná.

Air Iceland, Atlantic Airways a Eagle Air poskytujú pravidelné lety do susedných miest, ako je Grónsko a Faerské ostrovy.

Cestovanie po Islande autom poskytuje najväčšiu slobodu. K dispozícii je množstvo požičovní a trajekty umožňujú cestujúcim priviezť si vlastné autá. Očakávajte, že miniete aspoň 4000 12,000 kr za deň za vozidlo s pohonom dvoch kolies a viac ako 2016 2016 kr za deň za vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies; tieto náklady zahŕňajú základné poistenie auta, ale je možné dokúpiť aj doplnkové poistenie na ochranu pred poškodením štrkom alebo inými častými nehodami. Prečítajte si však malé písmená, pretože položky, ktoré sa zvyčajne rozbijú (predné sklá, pneumatiky a spodok vozidla), sú často vylúčené. Podbeh vozidla nie je krytý doplnkovým poistením, takže nesiete zodpovednosť za škody spôsobené jazdou cez kamene, výmoly alebo spomaľovače, s čím všetkým sa počas cesty stretnete.

Väčšinu islandských atrakcií je možné vidieť s autom s pohonom dvoch kolies, ale každý, kto má záujem ísť do vnútrozemia alebo na miesta ako Landmannalaugar, bude potrebovať pohon všetkých štyroch kolies – a veľa vodičských skúseností – keďže cesty sú členité a rieky musí byť prekročený. Vzhľadom na náročný terén a poveternostné podmienky v určitých oblastiach sa odporúča neísť sám. Upozorňujeme, že prenájom vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies si môže vyžadovať rezerváciu mnoho mesiacov vopred kvôli silnému dopytu. Okrem toho prenájom vozidla na mieste nie je prakticky nikdy lacnejší ako prenájom vozidla vopred. Požičovne áut, vrátane tých na letisku, nie sú otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Jazda v teréne je na Islande prísne zakázaná a trestá sa pokutami v rozmedzí od 300,000 500,000 do 2016 2016 kr. Islandské prostredie je delikátne a dlho trvá, kým sa spamätá zo stôp po pneumatikách.

Na Islande sa jazdí po pravej strane cesty. Všetci cestujúci musia byť pripútaní bezpečnostnými pásmi a musia mať neustále zapnuté svetlomety. Krajina je obklopená jednou hlavnou cestou, Route 1-Ring Road.

Benzín je možné zakúpiť na samoobslužných staniciach pomocou platobnej alebo kreditnej karty 24 hodín denne, ale na túto kartu budete potrebovať osobné identifikačné číslo. Väčšina staníc teraz ponúka predplatené karty, ktoré možno použiť na nákup benzínu po pracovnej dobe. Pri jazde naprieč krajinou udržujte palivovú nádrž takmer plnú, pretože stanice môžu byť od seba vzdialené 100 – 200 kilometrov (62 – 124 míľ). Benzín stojí 185 – 195 kr za liter (od septembra 2016). Niektoré požičovne ponúkajú zľavy s rôznymi sieťami čerpacích staníc; opýtajte sa pri preberaní vozidla, či je to tak.

Kvôli neustále sa meniacemu počasiu na Islande je dobré urobiť si zásoby jedla a vedieť, kde nájdete penzióny/hotely pre prípad uzavretia cesty.

Väčšina horských trás zostáva zablokovaná do konca júna, prípadne aj dlhšie, kvôli mokrým a blatistým podmienkam, ktoré ich znemožňujú. Mnohé z týchto ciest budú prejazdné len pre vozidlá s pohonom všetkých štyroch kolies, keď budú dostupné pre premávku. Čísla trás s predponou „F“, ako napríklad F128, vyžadujú pohon všetkých štyroch kolies (a prípadne aj zimné pneumatiky).

Na islandských vidieckych cestách je všeobecný rýchlostný limit 90 km/h na spevnených povrchoch a 80 km/h na štrkovom povrchu; v mestských oblastiach je obvyklé obmedzenie rýchlosti 50 km/h. Existujú určité výnimky zo všeobecných rýchlostných obmedzení, ktoré sú jasne vyznačené (limit však nikdy nie je vyšší ako 90), ale uvedomte si, že všeobecný rýchlostný limit je len zriedka vyznačený značkami. Po celej krajine sú nainštalované rýchlostné radary, ktorých sankcie sa pohybujú od 5,000 70,000 do 0.05 70,000 kr. Nepite a šoférujte; úroveň DUI je 2016 percenta s minimálnou pokutou 2016 2016 kr.

Islandskí vodiči by sa mali zoznámiť s dopravnými značkami a byť pripravení na zvláštne jazdné podmienky v krajine. Islandské vozovky sú vo vynikajúcom stave, zvyčajne sú postavené z trochu drsného čierneho čadiča. Prechody cez rieku môžu byť veľmi nebezpečné, najmä ak prší, a mali by ste k nim pristupovať mimoriadne opatrne. Jazda na štrku je ťažká a strata kontroly na cestách pri útesoch môže byť smrteľná. Existujú dva varovné signály, ktorých by si cudzinci mali byť vedomí. Na začiatok, „malbik endar“ označuje prechod z dláždenej na štrkovú cestu. Pred vykonaním týchto úprav pomaly, pretože je ľahké stratiť kontrolu. Tiež „einbrei br“ označuje prístup k mostu s jedným pruhom. Pomaly sa priblížte k mostu a zhodnoťte situáciu. Umožnite inému vozidlu prejsť okolo vás na moste, ak príde prvé.

Ak idete autom, Islandský meteorologický úrad má fantastickú zbierku webových stránok vrátane Islandskej správy ciest na všetkých hlavných diaľniciach.

Okrem tunela Hvalfjardargong, ktorý je asi 30 kilometrov severne od Reykjavku, nie sú na islandských diaľniciach žiadne poplatky. Cena je 1000 6 Sk pre autá do 1200 metrov, 6 8 Sk za vozidlá od 2300 do 8 metrov a 2016 2016 Sk za vozidlá nad 2016 metrov.

Strtó bs prevádzkuje pravidelnú dopravu medzi islandskými mestami. Pravidelné autobusy od rôznych firiem, vrátane Reykjavik Excursions , Trex, Sterna a NetBus, ponúkajú výlety na miesta. Cestovanie autobusom na dlhé vzdialenosti môže byť nákladné, stojí niekoľko tisíc korún a niekedy stojí viac ako lietanie. Napríklad jednosmerný let z Reykjavíku do Akureyri stojí 9240 7500 kr, zatiaľ čo lietanie stojí 2016 2016 kr (od septembra 2016). Je možné cestovať autobusom z východnej do západnej časti krajiny za jeden deň, hoci každý deň je k dispozícii len niekoľko výletov.

Lacnejšou a príjemnejšou alternatívou k šoférovaniu môžu byť niektoré výlety do vnútrozemia vo vyhradených autobusoch 4×4, ktoré zahŕňajú väčšinu hlavných pamiatok (napr. Landmannalaugar, Thorsmork, Aksja). Prehliadky vo vnútrozemí sú dostupné len počas leta.

Z Reykjavíku vás výlet Golden Circle zavedie okolo vodopádu Gulfoss, gejzírov, krátera a stredoatlantickej trhliny, kde bol postavený prvý islandský parlament. Hoci na jednotlivých miestach nebudete mať veľa času, sprievodca vám poskytne historické a všeobecné poznatky o Islande.

Štvrť Strtó bs. [web] autobusový systém v regióne hlavného mesta je neefektívna a nákladná spleť, na ktorú sa nedá spoľahnúť. Jeden lístok stojí 420 korún (asi 4 doláre). Vodiči autobusov neposkytujú drobné, takže ak máte účet len ​​500 kr, nečakajte, že vám rozdiel preplatia. Balík dvadsiatich lístkov stojí 8,000 2016 kr a možno si ich kúpiť na hlavných autobusových staniciach alebo u vodiča (od septembra 75). Lístok nedostanete, ak oň po zaplatení vodičovi výslovne nepožiadate. Ak si kúpite lístok, môžete ho použiť v akomkoľvek inom autobuse do 2016 minút.

Všetky autobusy ukončujú prevádzku o polnoci, niektoré končia skôr, už o 6:00 hod. V nedeľu začínajú autobusy premávať od 9:30 do 10:00. Zóny 2 a vyššie (až po Höfn a Egilsstair) majú vyššie cestovné, hoci Reykjavík, Garabr, Hafnarfjörur, Mosfellsbr, lftanes a Seltjarnarnes sú všetky v zóne jedna, kde platí bežná cena 420 kr.

Cyklistika je skvelý spôsob, ako vidieť Island a ponúka jedinečnú perspektívu, ktorú iné spôsoby dopravy nemajú. Keďže nákup bicykla na mieste môže byť nákladný, mali by ste si priniesť vlastný turistický bicykel. Doprava do az Reykjavíku je zlá, ale všetko ostatné je v poriadku. Môžete jazdiť bezpečne po Ring Road alebo si vziať bicykel do autobusov, ktoré obsluhujú Ring Road (ktoré sú vybavené nosičmi bicyklov) a vydať sa na vedľajšie výlety. Vzhľadom na počasie a okolnosti sa však dôrazne odporúča mať pred turné odborné znalosti, ak cestujete sami.

Pri jazde v zime používajte pneumatiky s hrotmi a oblečenie, ktoré je ľahké a teplé. Údržba na bicykloch zvyčajne nie je problém; brzdové doštičky môžu napríklad vydržať rok alebo viac, v závislosti od kvality bŕzd.

Vezmite si jedlo so sebou na výlety mimo mesta alebo metropoly. Vzdialenosť medzi islandskými mestami sa môže pohybovať od 100 do 200 kilometrov. Odporúča sa jedlo, ktoré je možné pripraviť za 10 až 15 minút. Je možné zháňať čučoriedky a bylinky, ale nie sú závislé na nich ako na jedinom zdroji obživy.

Na Islande je stopovanie lacný spôsob dopravy. Krajina je jednou z najbezpečnejších na svete s príjemnými ľuďmi a vysokým podielom vodičov ochotných ponúknuť jazdu, najmä mimo sezóny. Stopovanie na Islande je však testom odolnosti kvôli obmedzenej premávke v regiónoch mimo Reykjavku. Na východe, dokonca aj na hlavnom cestnom obchvate, je frekvencia vozidiel často nižšia ako jedna za hodinu. Takmer každý hovorí po anglicky a väčšina vodičov sa chce zapojiť do konverzácie.

Po zotmení, najmä v piatok a sobotu večer, sa vyhnite stopovaniu. Spotreba alkoholu je vysoká a nehody s alkoholom sú pomerne zriedkavé.

Stopovanie do vnútrozemia je náročné, ale ak si dáte dostatok času, dá sa to – v dňoch, nie v hodinách. Buďte pripravení s jedlom, pitím a stanom alebo ekvivalentom na dlhšie túry alebo menej turistické miesta. Počasie môže byť nepriaznivé, čo môže zhoršiť pôžitok z tohto spôsobu dopravy.

Cestovanie na štvorkolkách sa v posledných rokoch stalo medzi dobrodružnými cestovateľmi populárne. Niekoľko podnikov poskytuje výlety ATV do rôznych regiónov Islandu.

• Juhozápadný Island
  Nachádza sa tu hlavné mesto Reykjavk a väčšina obyvateľov ostrova.
• Západné fjordy
  Členitý terén so stovkami fjordov obklopený vysokými kopcami, riedko obývaný.
• Západný Island
  Ľadovec Snfellsjökull, ostrovy Breiafjörur a ďalšie.00
• Severný Island
  Ohromujúce lávové polia a zúrivé vodopády.
• Východný Island
  Viac fjordov a jediný medzinárodný osobný trajektový prístav na východnom Islande.
• Južný Island
  Zlatý okruh je jednou z najznámejších turistických atrakcií v meste.
• Interiér
  Hory, ktoré boli zaľadnené.

• Reykjavík (REYG-ya-veeg) — Hlavné a najväčšie mesto Islandu.
• Akureyri (Ahk-oo-rey-rih) – najväčšie mesto mimo juhozápadu a hlavné mesto severu
• Egilsstaðir (AY-yill-stath-ihr) — Hlavné mesto na východe ponúka jedny z najkrajších islandských dní.
• Hafnarfjörður (HAP-nar-FYERTH-er) — Pôvabná dedinka na okraji hlavného mesta.
• Höfn (HEP'n) — Najväčšie mesto na juhovýchodnom pobreží.
• Húsavík (HOOS-ah-veek) — Počas leta jedno z najspoľahlivejších miest na pozorovanie veľrýb na svete.
• Ísafjörður (EES-ah-FYERTH-er) — Najväčšie mesto na Islande Westfjords.
• Selfoss (SEL-fos) — Najväčšie mesto na južnom Islande a centrum veľkej poľnohospodárskej oblasti
• Stykkishólmur (STICK-is-hole-mur) — Hlavná osada na polostrove Snfellsnes a vstup na ostrovy Breiafjörur

Väčšina návštevníkov nechodí ďaleko od mesta, čo je škoda, keďže niektoré z najúchvatnejších výhľadov Islandu nájdete aj ďalej. Mnoho cestovných kancelárií poskytuje výlety, ktoré môžu byť ľahko dostupné z ktoréhokoľvek z hlavných miest Islandu, vrátane Reykjavíku a Akureyri. Preletia s vami a zoberú vás k ľadovcom a veľkým sopkám za malú cenu. Najlacnejšou možnosťou je však požičať si auto a jazdiť, pretože žiadna z týchto stránok nepožaduje vstupné.

Národné parky

Ďalšie atrakcie

Nebudete ľutovať, že si so sebou vezmete masku na oči, ak prídete počas horúčav. Počas celého leta nie je skutočná noc a slnko môže na severe klesnúť pod horizont iba na niekoľko minút.

Ak si rezervujete cestu počas hlavnej sezóny (júl a august), a dokonca aj v septembri, mesiac alebo viac vopred, môže vám to pomôcť zaručiť, že nájdete vhodné a lacné ubytovanie. Ak budete s rezerváciou čakať na poslednú chvíľu, možno budete nútení zostať niekde drahšie.

Hotely na ostrove sú vo všeobecnosti veľmi skromné, ale zvyčajne môžete získať izbu aj v auguste, keď vopred zavoláte a urobíte rezerváciu. Sú nepoškvrnené a dobre udržiavané, svetlé a vzdušné a bez všetkého, čo by sa dalo nazvať „špinavé“. Sú však drahé. Fosshotels je hotelová spoločnosť s 12 pobočkami po celom Islande, v blízkosti niektorých z najkrajších prírodných oblastí a veľkých miest v krajine. Najobľúbenejším hotelom je Fosshotel Nupar, ktorý sa nachádza v blízkosti národného parku Skaftafell. Hotely Fosshotel poskytujú širokú škálu ubytovania a vždy sú zahrnuté škandinávske raňajky formou bufetu. Hotely Islandu zahŕňa Fosshotels. Letné hotely Edda [web] a hotely Icelandair patria medzi hotely Icelandair. Icelandair Hotels sú prémiové hotely v škandinávskom štýle, ktoré nájdete v hlavných mestách Islandu. Najpozoruhodnejšia je Nordica na okraji Reykjavíku.

Pokiaľ ide o ceny a služby, penzióny patria medzi hotely a hostely. Pri cestovaní v skupine môžu byť penzióny lacnejšie ako hostely. Penzióny zvyčajne ponúkajú viac priestoru ako hostely, ako aj čistejšiu a menej preplnenú spoločnú kúpeľňu. Icelandic Farm Holidays je skupina islandských farmárov, ktorí hostí návštevníkov vo svojich domovoch, penziónoch, vidieckych hoteloch a chatách. Icelandic Farm Holidays je plne registrovaná cestovná kancelária a cestovná kancelária od roku 1990, kedy bola organizácia založená v roku 1980. K dispozícii sú postele v štyroch rôznych kategóriách, s vlastnou kúpeľňou alebo bez nej, ubytovanie v spacích vakoch, chaty a kempingy. . Na niektorých farmách je k dispozícii jazda na koni, rybolov, poľovníctvo, plachtenie, plávanie, výlety na ľadovci, golf a ďalšie aktivity. Ich brožúra je dostupná v turistických informačných centrách a na ich webovej stránke. Je to mimoriadne užitočné, pretože zahŕňa všetky farmy, služby, ktoré poskytujú, kedy sú otvorené a ako ich kontaktovať. Odporúča sa vykonať rezerváciu vopred, najmä počas leta.

Island má veľké množstvo hostelov rozmiestnených po celej krajine. Tridsaťsedem z nich je členmi Hostelling International Island [www] a odporúča sa zakúpiť si medzinárodnú členskú kartu (ak ju ešte nemáte), ak plánujete zostať v HI hosteli na štyri alebo viac nocí v nasledujúcich 12 mesiacov na Islande alebo v zahraničí. Aby ste ušetrili, prineste si vlastnú posteľnú bielizeň alebo spací vak.

Kempovanie je vašou najlepšou voľbou, ak cestujete s obmedzeným rozpočtom. Existujú miesta po celej krajine, najmä v oblastiach, ktoré možno budete chcieť navštíviť. Líšia sa kvalitou od plne vybavených (sprchy s teplou vodou, práčky a kuchynské zariadenia) až po farmárske polia s kohútikom studenej vody. Očakávajte, že miniete 500 až 1000 2016 Sk za noc na osobu. Ak chcete kempovať na Islande, musíte sa pripraviť na chlad. Potrebné sú trojsezónne spacie vaky a vnútro. Odporúča sa tiež teplá čiapka a hrubé pyžamo! Je tiež dobré mať posteľnú bielizeň pre prípad, že spíte na extrémne skalnatej pôde. Nenechávajte si miesto na kempovanie na poslednú chvíľu. Karavany a mobilné domy sú medzi Islanďanmi veľmi obľúbené, no zaberajú veľa miesta. Môžete prísť do veľkého kempingu, ktorý je tak preplnený karavanom a mobilnými domami, že si nebudete môcť postaviť stan.

Turisti sa budú musieť ubytovať v niektorej z horských chát, ktoré prevádzkuje vláda alebo súkromne. Patria sem čokoľvek od internátnych izieb až po zariadenia s kompletným personálom. V rušných obdobiach roka je pravdepodobné, že si budete musieť urobiť rezerváciu vopred (a môžu byť dostupné iba v lete).

Neodporúča sa spať cez noc na letisku Keflavk. Je oveľa lepšie rezervovať si hotel v Keflavíku alebo Reykjavíku vopred. Ak uprostred noci nepotrebuje servis žiadneho lietadla (čo sa stáva často), letisko sa v noci na niekoľko hodín zatvára a možno budete musieť čakať vonku v daždi a počasí.

•  Gullfoss vodopád vzbudzuje úctu.
• gejzír, najznámejší zo všetkých gejzírov a Strokkur, ktorý vytryskne približne každých päť minút.
• Národný park Þingvellir, je nádherné prostredie vodou vyrezaných lávových polí, ktoré je historicky významné ako miesto islandského parlamentu, ktorého história siaha až do roku 930 nášho letopočtu.
• Ľadovec Vatnajökull, najväčší v Európe, sa nachádza na juhovýchode Islandu.
• Jökulsárlón, najväčšie ľadovcové jazero na Islande, leží pri ceste 1 a je súčasťou ľadovca Vatnajökull.
• Polárna žiara, často známa ako polárna žiara, môže byť počas chladnejších mesiacov (september až apríl) viditeľná kdekoľvek mimo mestských svetiel.

• Modrá lagúna, geotermálne kúpele, sú obľúbenou atrakciou a zábavou. Má výhodnú polohu medzi hlavným mestom a hlavným letiskom, vďaka čomu je dostupné pre väčšinu turistov.
• Na Islande je veľa možností turistiky. Ak sa rozhodnete ísť mimo vychodených trás, odporúčame vám pevné vychádzkové topánky, ktoré podporia členky, pretože zem je zvyčajne členitý lávový kameň alebo pružný mach so skrytými otvormi!
• Mesto Akureyri na severe má nádhernú malú lyžiarsku oblasť a hory na polostrove Troll poskytujú prvotriedny terén pre lyžiarske túry, horolezectvo a heli skiing.
• So zamrznutými vodopádmi svetovej triedy a množstvom ľadovcov je lezenie po ľade fantastické.
• Pešia turistika na ľadovci je jednou z najobľúbenejších turistických aktivít Islandu, pričom epicentrum slúži Skaftafell na juhovýchode.
• Pozorovanie veľrýb sa ponúka z Reykjavíku po celý rok a z Husaviku počas leta.
• Snežné skútre ponúkajú niekoľko vynikajúcich možností pre prístup na miesta, ktoré by inak boli nedostupné.

S rastúcou popularitou rôznych druhov jedál sa islandská kuchyňa v posledných desaťročiach výrazne zmenila, pričom väčšinou obsahovala jahňacinu alebo ryby v tej či onej forme. Dodržiavanie vegetariánskej stravy je náročnejšie, hoci v Reykjavíku je veľa vegetariánskych reštaurácií a vegetariánske jedlá sú bežne dostupné aj na iných miestach.

Potraviny, ktoré sú jedinečne islandské, zahŕňajú:

Voda z vodovodu na Islande je bezpečná na pitie a krajina má jednu z najčistejších vôd na svete. Káva je široko dostupná a podobná tej, ktorá sa nachádza v Európe. Väčšina štiav sa dováža a vyrába z koncentrátu.

Alkoholické nápoje sú v porovnaní so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi mimoriadne drahé; napríklad pol litra vikingského piva v krčme stojí asi 900 kr. Alkohol je možné získať v licencovaných baroch, reštauráciách alebo Vnbin, štátnom monopole (lokálne známom ako Rki: „štát“), kde je likér podstatne lacnejší ako v baroch; napríklad pivo, ktoré stojí v bare 900 kr, stojí vo Vnbine 350 kr. Miestne islandské nápoje, ako napríklad Brennivn (“Čierna smrť”), majú vysoký obsah alkoholu, takže si dajte pokoj, kým ste vonku.

Návštevníci prichádzajúci lietadlom by si mali byť vedomí toho, že pre prichádzajúcich cestujúcich existuje bezcolný obchod, kde si môžu kúpiť lacný alkohol (aspoň lacný v porovnaní s Islandom). Jednoducho nasledujte Islanďanov do bezcolného obchodu. Žiadny príčetný Islanďan neprejde okolo bezcolného obchodu, keď dorazí! Dbajte na to, aby ste neprekročili limit, ktorým je 1 liter silného alkoholu a 1 liter ľahkého vína (menej ako 22 percent alkoholu) alebo 1 liter silného alkoholu a 6 litrov piva. Silný alkohol možno nahradiť 1 litrom jemného vína alebo 6 litrami piva.

Na Islande je zákonný vek na pitie všetkých alkoholických nápojov 18 rokov. Na nákup alkoholických nápojov však musíte mať 20 rokov alebo viac.

Islandská koruna (kr alebo ISK) je domácou menou a jej hodnota počas finančnej krízy v roku 2008 prudko klesla. V máji 1 sa v súčasnosti obchoduje za približne 140 € = 2016 kr. Vďaka tomu sú pre návštevníkov prístupnejšie aj miestne ceny, a to aj napriek tomu, že dovozné ceny výrazne vzrástli.

Ak kúpite a predáte svoju korunu na Islande, získate vyšší výmenný kurz. Kreditné karty sú na Islande akceptované takmer všade, vrátane taxíkov, čerpacích staníc, obchodov so suvenírmi a dokonca aj tých najvzdialenejších domovov hostí, takže nie je potrebné nosiť so sebou značné sumy islandskej hotovosti. Niektoré kreditné karty sú však stále opatrné pri nákupoch v korunách kvôli volatilite meny, preto sa pred cestou informujte vo svojej banke a nespoliehajte sa len na plasty.

Zahraničný obchod s korunami je od hospodárskej krízy v roku 2008 zakázaný, preto môže byť pre vás ťažké získať korunové bankovky vo vašej krajine.

Cestovanie na Island je pomerne lacné: Icelandair a WOW Air ponúkajú rôzne atraktívne ceny a špeciálne ponuky a medzinárodné letisko Keflavk čoskoro privíta EasyJet, európskeho nízkonákladového prepravcu.

Len čo však človek vystúpi z lietadla, scenár sa dramaticky zmení: v dôsledku vysokých dovozných ciel a 25.5-percentnej sadzby DPH môžu byť náklady na Islande oveľa vyššie ako v iných oblastiach Európy, najmä pokiaľ ide o alkohol, zahraničnú kuchyňu, oblečenie. a ďalšie položky. Mnohé maloobchodné položky môžu byť napríklad 3-4 krát drahšie ako v Severnej Amerike.

Cenový rozdiel medzi Islandom a zvyškom severnej Európy je podstatne menší; napríklad palivo je lacnejšie.

Turisti môžu využiť užitočné programy zľavových kariet, z ktorých najvýznamnejšou je Reykjavik City Card mesta Reykjavík.

Hľadajte Bónus, keď nakupujete potraviny alebo iné náležitosti. Obchody Netto alebo Krónan, keďže sú oveľa lacnejšie ako ostatné. Niekoľko obchodov s použitým tovarom, ako je Červený kríž a Armáda spásy, sa nachádza v centre Reykjavku a môže byť užitočné na nákup lacného teplého oblečenia.

Polliter piva alebo pohár vína vás vyjde na 700 až 1200 kr, pizza pre jednu osobu vás vyjde na 1700 až 2200 kr, cesta mestským autobusom na 350 kr a cappuccino alebo espresso nápoj vyjde. dostanete späť 350 až 600 kr.

Balenie 20 cigariet stojí približne 950 kr. Hoci cigarety nie je dovolené vidieť v obchodoch na Islande, predáva ich väčšina čerpacích staníc, supermarketov a novinových stánkov.

Sprepitné nie je na Islande zvykom. V zriedkavých prípadoch môže byť zanechanie sprepitného vnímané ako neúctivé, preto sa namiesto toho pokúste hlasne oceniť dobre vykonanú prácu. Treba poznamenať, že niektoré islandské podniky začali pri pokladni umiestňovať pohár na sprepitné, hoci sa na to zvyčajne neberie ohľad.

Medzi typické islandské produkty, ktoré sú dobrými suvenírmi, patria:

• Vianoce: Podľa kalendára západnej cirkvi. Na Štedrý deň (24. decembra), na Štedrý deň (25. decembra), na Silvestra (31. decembra) a na Nový rok (1. januára) sú obchody zvyčajne zatvorené (1. januára).
• Island má celkovo 13 mladých chlapcov. Historicky boli mladíci z jule vtipálci, ktorí sa napravovali tým, že mladým ľuďom dávali darčeky. Každý chlapec jule dostane svoj vlastný deň, pričom prvý príde 12. decembra.
• Na pamiatku Zjavenia Pána (islandský: rettándinn) sa zapaľujú vatry a ohňostroje. Islanďania sa v tento deň obliekajú za škriatkov a skrytých ľudí.

• Veľká noc sa riadi západným cirkevným kalendárom. Na Veľký piatok (piatok pred Veľkou nocou), Veľkú noc a Turíce sú obchody zvyčajne zatvorené (49 dní po Veľkej noci). Nasledujúce dni sa vyznačujú islandskými zvykmi:

• Bolludagur – 7-týždňové obdobie pred Veľkou nocou, ktoré sa koná v pondelok. Pufované buchty naložené džemom a šľahačkou sa podávajú počas islandskej oslavy. Deťom je tradične dovolené dať rodičom facku pred opustením postele výmenou za nafúknutú buchtu.
• Sprengidagur – 7 týždňov pred Veľkou nocou, v utorok. Islanďania majú počas tejto oslavy konzumovať solené bravčové mäso a žltý hrášok.
• Öskudagur/Popolcová streda – V stredu, sedem týždňov pred Veľkou nocou. Deti sa v tento deň obliekajú do kostýmov a spievajú o sladkosti. Toto je Islandský náprotivok Halloweenu v Spojených štátoch.

• Sjómannadagurinn (Deň námorníkov): Festival sa koná prvú júnovú nedeľu. Islanďania oslavujú tento štátny sviatok s námorníkmi v najbližšom prístave.
• Þjóðhátíðardagurinn (Islandský národný deň): Podujatie sa konalo 17. júna. V tento deň sú obchody zvyčajne zatvorené. Slávnosti zvyčajne začínajú prehliadkou a prejavmi a potom pokračujú k menej formálnym stretnutiam.
• Verslunarmannahelgi (Víkend robotníkov): Festival sa koná prvý víkend v auguste. Toto je zvyčajne najrušnejšia dovolenka na Islande. V nedeľu sú obchody zvyčajne zatvorené. Podujatia pod holým nebom priťahujú Islanďanov z celej krajiny.

• Niektorí Islanďania tvrdia, že veria v huldufólk, čiže ukrytých ľudí, a niektorí dokonca tvrdia, že ich videli. Sú podobní elfom, aj keď sú vo všeobecnosti vnímaní ako odlišné entity. V Reykjavíku je dokonca aj múzeum venované skrytým ľuďom. Toto je stará islandská viera, ktorú rešpektuje väčšina Islanďanov. V dôsledku toho sa skepsa môže zdať nezdvorilá.
• Po vstupe do súkromnej rezidencie je tradičné vyzuť si topánky. Ak to vašim hostiteľom nevadí, dajú vám vedieť.
• Na Islande sa presnosť necení tak vysoko ako v mnohých iných severoeurópskych krajinách. Na večierky alebo iné spoločenské udalosti môžu ľudia prísť až o 15 minút neskôr, ako je avizovaný čas, a dokonca aj výrazne neskôr.
• Islanďania môžu pri rozprávaní po anglicky používať výraz kurva častejšie, ako by Anglofóni predpokladali. Je to preto, že náhle pohľady sú časté a nemali by byť nesprávne pochopené; navyše, islandský náprotivok tohto výrazu nie je taký silný ako anglická verzia.
• Ak máte nutkanie hovoriť o globálnej hospodárskej kríze, majte na pamäti, že ide o citlivú tému: Island utrpel v dôsledku finančnej krízy viac ako mnohé iné krajiny a obyčajní ľudia stratili značné množstvo kúpnej sily.
• Ako prvá otázka nie je nezvyčajné, že sa Islanďan spýta na dojem cudzinca z Islandu. "Ako si užívate Island?" je bežný dopyt. Čiastočne je to kvôli malej veľkosti Islandu, ale medzi Islanďanmi je to tiež trochu vnútorný vtip. Pretože mnohí Islanďania sú náchylní byť rozrušení pre nepriaznivé názory svojho národa, a preto sa bránia, často je lepšie zostať optimistom.
• Island je jedným z mála národov s aktívnym lovom veľrýb, preto ak máte postoj proti lovu veľrýb, očakávajte, že niektorí Islanďania budú zastávať silné názory na lov veľrýb. Buďte pripravení diskutovať o tomto bode a neočakávajte, že vyhráte.

Pôvod islandskej kultúry možno nájsť v severogermánskych tradíciách. Islandská literatúra, najmä ságy a eddy produkované vo vrcholnom a neskorom stredoveku, sú dobre známe. Stáročia izolácie pomohli ochrániť islandskú severskú kultúru pred inými vplyvmi; jedným z pozoruhodných príkladov je zachovanie islandčiny, ktorá je súčasným severským jazykom najbližším k starej nórčine.

V porovnaní s ostatnými severskými krajinami Islanďania pripisujú vysokú hodnotu nezávislosti a sebestačnosti; podľa prieskumu verejnej mienky Európskej komisie viac ako 85 percent Islanďanov verí, že nezávislosť je „veľmi dôležitá“, v porovnaní so 47 percentami Nórov, 49 percentami Dánov a priemerom 53 percent v EÚ25. Islanďania majú tiež silnú pracovnú etiku a odpracujú jedny z najdlhších hodín zo všetkých rozvinutých krajín.

Podľa prieskumu OECD je 66 percent Islanďanov spokojných so svojím životom, pričom 70 percent verí, že ich životy budú aj v budúcnosti uspokojivé. Podobne, v porovnaní s priemerom OECD 72 percent, 83 percent Islanďanov uviedlo, že zažili viac dobrých ako negatívnych udalostí v typický deň, čím sa Island stal jedným z najšťastnejších národov na svete. Podľa novšieho prieskumu z roku 2012 takmer tri štvrtiny respondentov uviedli, že sú spokojní so svojím životom, v porovnaní s celosvetovým priemerom približne 53 %.

Island je z hľadiska práv LGBT liberálnou krajinou. Islandský parlament v roku 1996 prijal legislatívu, ktorá zaviedla registrované partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia, čím im udelila prakticky všetky práva a výhody manželstva. V roku 2006 parlament drvivou väčšinou rozhodol poskytnúť párom rovnakého pohlavia rovnaké práva ako heterosexuálnym párom v oblasti adopcie, rodičovstva a asistovanej inseminácie. Islandský parlament 11. júna 2010 zmenil zákon o manželstve, čím sa stal rodovo neutrálnym a manželstvo definoval ako vzťah medzi dvoma ľuďmi, čím sa Island stal jedným z prvých národov na svete, ktorý legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Legislatíva vstúpila do platnosti 27. júna 2010. Registrované partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia už v dôsledku zmeny zákona nie sú dostupné a manželstvo je teraz ich jedinou voľbou, rovnako ako pre páry opačného pohlavia.

Islanďania sú známi svojim silným pocitom komunity: podľa štúdie OECD si 98 percent Islanďanov myslí, že poznajú niekoho, kto im môže pomôcť v kríze, ktorá je väčšia ako v ktorejkoľvek inej industrializovanej krajine. Podobne len 6 % uviedlo, že sa stýkali s ostatnými „príležitostne“ alebo „nikdy“. Tento vysoký stupeň sociálnej súdržnosti možno pripísať malej veľkosti a homogenite populácie, ako aj dlhej histórii ťažkého prežitia v izolovanom prostredí, ktoré zdôrazňovalo potrebu jednoty a spolupráce.

Obyvatelia Islandu kladú vysoký dôraz na rovnostárstvo, pričom ekonomická nerovnosť patrí medzi najnižšie na svete. Šľachtické privilégiá, tituly a hodnosti sú podľa ústavy výslovne zakázané. Každý je označovaný svojim krstným menom. Rovnosť medzi pohlaviami je na Islande mimoriadne silná, rovnako ako v iných severských krajinách; je pravidelne hodnotená medzi tromi krajinami sveta, v ktorých žijú ženy.

Jedinečné zobrazenie islandskej krajiny jej umelcami môže súvisieť s nacionalizmom a bojom o domácu vládu a nezávislosť v polovici devätnásteho storočia.

Pórarinn Prláksson, ktorý sa vrátil na Island po tom, čo v 1890. rokoch 1900. storočia v Kodani dostal formálne umelecké vzdelanie, maľoval a vystavoval diela takmer úplne zobrazujúce islandskú krajinu od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1980, je často považovaný za založenie súčasnej islandskej maľby. Niekoľko ďalších islandských maliarov a maliarov v tom období trénovalo na Kráľovskej dánskej akadémii výtvarných umení, najmä sgrmur Jónsson, ktorý spolupracoval s órarinn na vytvorení jedinečného romantického realistického zobrazenia islandského prostredia. Po stopách órarinn a sgrmur čoskoro nasledovali ďalší krajinári. Boli medzi nimi aj Jóhannes Kjarval a Jlana Sveinsdóttir. Kjarval je známy svojimi jedinečnými metódami nanášania farieb, ktoré vytvoril v zámernom pokuse zobraziť výraznú vulkanickú horninu, ktorá dominuje islandskej krajine. Einar Hákonarson je figurálny a expresionistický maliar, ktorý sa zaslúžil o to, že priviedol postavu späť do islandského umenia. Téme novej maľby sa vo svojej tvorbe zaoberali mnohí islandskí maliari počas celých 2016. rokov 2016. storočia.

V posledných rokoch sa kreatívna činnosť rozšírila a islandská umelecká scéna hostila množstvo veľkých projektov a výstav. Umelcom vedená galéria Kling og Bang, ktorej členovia následne založili ateliérový komplex a výstavný priestor Klink og Bank, bola kľúčovým prvkom samoorganizovaného hnutia priestorov, výstav a projektov. Medzi väčšie, etablovanejšie organizácie, ktoré organizujú výstavy a festivaly, patrí Living Art Museum, Reykjavické Mestské múzeum umenia, Reykjavické múzeum umenia a Islandská národná galéria.

Mnohé aspekty islandskej hudby sú spojené so severskou hudbou, ako sú živé ľudové a popové tradície, stredoveká hudobná skupina Voces Thules, alternatívne a indie rockové skupiny The Sugarcubes a Of Monsters and Men, jazzová fusion skupina Mezzoforte, hudobníci Björk a Emilana Torrini a post-rocková kapela Sigur Rós. Lofsöngur je islandská národná hymna, ktorú napísal Matthas Jochumsson a zhudobnil ju Sveinbjörn Sveinbjörnsson.

Tradičná islandská hudba má v sebe výrazný náboženský prvok. Kvôli nedostatku hudobných nástrojov počas väčšiny islandskej histórie sú hymny, náboženské aj svetské, obzvlášť dobre vyvinutý hudobný žáner. V 17. storočí zložil Hallgrmur Pétursson množstvo protestantských hymnov. Magns Stephensen uviedol do islandskej hudby v 19. storočí píšťalové organy, po ktorých nasledovali harmóniá. Ďalším dôležitým žánrom islandskej hudby sú epické aliteratívne a rýmované balady známe ako rmur. Rmur sú a cappella epické príbehy s bohatými metaforami a sofistikovanými systémami rýmov, ktoré možno vystopovať až k skaldskej poézii. Sigurur Breifjör (1798–1846) bol najznámejším rmurským básnikom 19. storočia. Založením Iunnu v roku 1929 sa začalo súčasné oživenie tradície.

Bubbi Morthens, Megas a Björgvin Halldórsson sú príkladmi súčasnej islandskej hudby. Zahŕňajú pop-rockové skupiny ako Bang Gang, Quarashi a Amiina až po sólových baladických spevákov ako Bubbi Morthens, Megas a Björgvin Halldórsson. mm, The Sugarcubes, HAM, Of Monsters and Men, Sigur Rós, Sóley a vikingská metalová skupina Skálmöld, ako aj jednotliví hudobníci Emilana Torrini a Mugison, to všetko sú príklady islandskej nezávislej hudby.

Mimo Islandu si niekoľko islandských jazzových umelcov a jazzových súborov vybudovalo reputáciu. Mezzoforte, jazz fusion kapela, a Anna Mjöll, jazzová speváčka žijúca v Los Angeles, sú dve z najznámejších. Mnoho islandských hudobníkov a kapiel dosiahlo celosvetový úspech, vrátane Björk a Sigur Rós, ako aj Quarashi, Hera, Ampop, Mnus a mm. Najväčším hudobným festivalom je nepochybne Iceland Airwaves, každoročné podujatie na islandskej hudobnej scéne, na ktorom islandskí a medzinárodní umelci vystupujú týždeň v kluboch v Reykjavku. Thor a GusGus sú dva príklady elektronických umelcov.

Danel Bjarnason a Anna S. orvaldsdóttir (Anna Thorvaldsdottir) sú dvaja z najznámejších islandských klasických skladateľov. Anna S. orvaldsdóttir (Anna Thorvaldsdottir) vyhrala hudobnú cenu Severskej rady v roku 2012 a v roku 2015 bola menovaná New York Philharmonic's Kravis Emerging Composer, pričom získala finančnú odmenu 50,000 2016 dolárov a províziu za napísanie skladby.

Islandská kuchyňa pozostáva väčšinou z rýb, jahňaciny a mliečnych výrobkov, pričom bylinky a koreniny sa nepoužívajú takmer vôbec. Ovocie a zelenina sa kvôli ostrovnému prostrediu v tradičných receptoch často nepoužívajú, no vďaka rozvoju skleníkov sa stali obľúbenejšími v modernej kuchyni. Orramaturi je kolekcia tradičných jedál zložených z rôznych jedál, ktoré sa tradične jedia počas mesiaca orri, ktorý začína prvý piatok po 19. januári. Tradičnými jedlami sú aj skyr, hákarl (liečený žralok), liečený baran, opálené ovčie lebky a čierny puding. Puffin je miestna pochúťka, ktorá sa často varí na grile.

Palacinky, cereálie, ovocie a káva sú bežnými raňajkami, zatiaľ čo bežný je aj obed smörgsbord. Večera je pre väčšinu Islanďanov najdôležitejším jedlom dňa a zvyčajne pozostáva z rýb alebo jahňacieho mäsa ako hlavného jedla. Väčšina islandskej kuchyne sa točí na morských plodoch, najmä na treske a treske jednoškvrnnej, ale aj na lososoch, sleďoch a halibutoch. Môže sa údiť, nakladať, variť alebo sušiť mnohými spôsobmi. Najpopulárnejším mäsom je jahňacie mäso, ktoré sa konzervuje údeným mäsom (známe ako hangikjöt) alebo konzervované soľou (známe ako saltkjöt). Mnohé staršie recepty, ako napríklad slatur, využívajú každú časť oviec, vrátane vnútorností (vnútorné orgány a črevá) nasekaných s krvou a podávaných v ovčom žalúdku. Medzi ďalšie bežné prílohy patria varené alebo zemiakové pyré, nakladaná kapusta, zelené fazuľky a ražný chlieb.

Káva je obľúbeným nápojom na Islande, kde sa používa počas raňajok, po jedle a popoludní s malým občerstvením. Coca-Cola sa tiež vo veľkej miere konzumuje, pričom národ má údajne jednu z najvyšších mier spotreby na obyvateľa na svete. Brennivn (čo znamená „pálené (tj destilované) víno“), alkoholický nápoj s ochrannou známkou Islandu, je porovnateľný so škandinávskym akvavitom. Je to vodka vyrobená z destilovaných zemiakov, ktorá je ochutená rascou alebo angelikou. Vďaka svojej sile ("Čierna smrť") dostal prezývku svarti daui.

Keďže Islanďania sú zvyčajne aktívni, šport je základným aspektom ich kultúry. Glma, typ wrestlingu, o ktorom sa predpokladá, že má svoj pôvod v stredoveku, je na Islande najobľúbenejším tradičným športom.

Asociačný futbal, atletika, hádzaná a basketbal sú populárne športy. Islandská mužská reprezentácia patrí medzi 12 najlepších na svete v hádzanej, ktorá je často označovaná za národný šport. V roku 2016 sa Island po prvý raz kvalifikoval na európsky futbalový turnaj UEFA a postúpil do štvrťfinále, kde narazil na Francúzsko. V osemfinále porazili Anglicko 16:2 gólmi Ragnara Sigurssona a Kolbeinna Sigórssona. Islandský ženský tím si aj napriek malej veľkosti krajiny vedie dobre vo futbale, národný tím je podľa FIFA ohodnotený na 1. mieste. Islandský národný basketbalový tím mužov sa po prvý raz v histórii krajiny kvalifikoval na EuroBasket 15.

Hoci väčšinová populácia uprednostňuje horolezectvo a turistiku, Island ponúka skvelé podmienky na lyžovanie, rybolov, snowboarding, lezenie v ľade a skalné lezenie. Island je tiež najlepším miestom pre alpské lyžiarske túry a telemarkové lyžovanie, pričom polostrov Trollov na severe Islandu slúži ako hlavný uzol. Napriek tomu, že podnebie v krajine je zvyčajne nevhodné pre golf, Island sa môže pochváliť väčším počtom golfových ihrísk na obyvateľa ako Škótsko s viac ako 17,000 300,000 registrovanými hráčmi z približne 2016 2016 obyvateľov. Arctic Open, každoročné medzinárodné golfové podujatie, ktoré sa koná na Islande okolo letného slnovratu, sa hrá cez noc v golfovom klube Akureyri. Magns Ver Magnsson a Jón Páll Sigmarsson z Islandu vyhrali najviac súťaží World's Strongest Man, pričom osem prvenstiev bolo rozdelených rovnomerne. Island je tiež významným hráčom v športe oceánskeho veslovania s niektorými z najslávnejších rekordov tohto športu. Fiann Paul, islandský veslár, zapísal celkovú rýchlosť do Guinessovej knihy rekordov v preplávaní všetkých troch morí na člne poháňanom ľudskou silou, ako aj vyznamenanie, že je jediným veslárom, ktorý kedy držal všetky tri rekordy súčasne, a vyhlásil: celkovo šesť svetových rekordov vo veslovaní pre Island do roku 2016.

Na Islande je kúpanie pomerne populárne. Lekcie plávania sú povinné ako súčasť národných osnov a geotermálne vyhrievané vonkajšie bazény sú bežné. Pre mnohých Islanďanov je jazda na koni, ktorá bola v minulosti najčastejším spôsobom dopravy na ostrove, stále obľúbenou zábavou.

Reykjavská strelecká asociácia, založená v roku 1867, je najstaršou športovou organizáciou na Islande. S podporou politikov a nacionalistov bojujúcich za nezávislosť Islandu sa streľba z pušky stala v 19. storočí mimoriadne populárnou. Obľúbeným koníčkom zostala dodnes.

Počas studenej vojny Island vyprodukoval množstvo šachových šampiónov a v roku 1972 hostil historické majstrovstvá sveta v šachu v Reykjavíku. Od roku 2008 bolo na Islande deväť šachových veľmajstrov, čo je vzhľadom na malú populáciu krajiny značné množstvo. Bridge je na Islande veľmi populárny, pričom krajina súťaží na mnohých medzinárodných podujatiach. V japonskej Jokohame vyhral Island v roku 1991 medzinárodné majstrovstvá v moste (Bermuda Bowl) a v Hamiltone na Bermudách skončil v roku 1950 druhý (so Švédskom).

112 je číslo, na ktoré treba volať v prípade núdze.

Island je jednou z najbezpečnejších krajín na svete, takže je nepravdepodobné, že by vás niekto okradol alebo obťažoval. Neplatí to pre Reykjavík, ktorý zaznamenal nárast drobných krádeží a nočného násilia. Keď si užívate nočný život, buďte opatrní a pozorní.

príroda

Prírodné riziká predstavujú najväčšiu hrozbu pre návštevníkov Islandu. Vždy dodržiavajte pokyny značiek. Ak neexistujú žiadne náznaky, použite zdravý rozum. Každý rok je v horách alebo na moriach zranených alebo zavraždených veľké množstvo návštevníkov, väčšinou v dôsledku ignorovaných varovaní. Ak neviete, čo robíte, nepribližujte sa k ľadovcovému frontu, silným vlnám na brehu alebo k veľkému vodopádu a na ľadovce sa nevydávajte bez vhodného tréningu a vybavenia. Hoci je Island vulkanicky aktívnym národom, pravdepodobnosť, že ho zastihne erupcia, je veľmi malá.

Buďte pripravení na rýchlu zmenu počasia počas turistiky alebo lyžovania na Islande, pretože zmeny môžu nastať veľmi rýchlo. Ak si nie ste istý počasím, opýtajte sa miestneho alebo si urobte prehliadku so sprievodcom. Aj v tých najnebezpečnejších oblastiach sú Islanďania trénovaní, aby si vážili silu prírody a starali sa o seba vonku v divočine už od malička, preto neuvidíte žiadne ploty ani varovné značky.

vodičský

Šoférovanie na Islande môže byť náročné, ak nie nebezpečné. Uistite sa, že poznáte miestne pomery a že vaše auto a vodičské schopnosti sú primerané. Mnohé cesty (vrátane úsekov hlavnej vidieckej cesty) sú nespevnené a v lete môžu byť klzké od blata. Na islandských cestách došlo k niekoľkým incidentom s cudzincami, ktorí neboli pripravení, pričom niektoré z nich boli smrteľné. Keďže cesty sú pokojné a vzdialenosti medzi mestami sú obrovské, niektorí Islanďania to využívajú tým, že jazdia extrémne rýchlo. Ovce sa často túlajú blízko alebo dokonca po cestách, takže na ne dávajte pozor. Ovce radšej počkajú na vozidlá pred prechodom cez cestu, takže si ich dávajte pozor.

Výlučne pre vozidlá 4×4 sú čísla ciest začínajúce písmenom F zvyčajne základnými cestičkami na nečistoty vytvorené cestnou škrabkou a prechody cez rieku nie sú nezvyčajné. Od októbra do polovice júna je niekoľko ciest F zablokovaných z dôvodu zhoršených podmienok na cestách. Tieto trasy sú pre autá bez pohonu štyroch kolies zakázané.

Na diaľniciach je obmedzená rýchlosť na 90 km/h na spevnených cestách a 80 km/h na poľných.

Pravidlá a predpisy

Pravidlá a obmedzenia premávky sú vo veľkej miere rovnaké ako vo zvyšku Európy. Zahraniční turisti by mali byť informovaní, že policajné kontroly sú časté a že sankcie sú prísne, a mali by venovať osobitnú pozornosť nasledujúcim pravidlám:

Pravidlo ustúpenia je univerzálne. Všetka premávka z vašej pravej strany má prednosť na cestách bez označenia „Žltý diamant“; musíte sa podvoliť premávke z akejkoľvek cesty napravo, okrem súkromných oblastí, ako sú parkoviská. Aj počas dňa sú potrebné predné svetlá.

Vo vidieckych oblastiach a na diaľniciach je povolená rýchlosť 90 km/h, zatiaľ čo v mestských oblastiach je to 50 km/h.

Keď sa zmenia okolnosti jazdy, neexistujú žiadne výslovné predpisy na zmenu rýchlostného limitu (ako v niektorých iných krajinách). V podmienkach ako je hmla, silný dážď alebo sneženie je vodič povinný znížiť rýchlosť na bezpečnú úroveň.

Nie je dobrý nápad piť a šoférovať. Nesmiete mať v krvi viac ako 0.2 alkoholu. (0.02 percenta). Jedno malé pivo môže stačiť. Porušenie tohto nariadenia bude mať za následok vysokú pokutu, zdĺhavé (alebo dokonca neurčité) zadržanie vodičského preukazu a väzenie.

Predbiehanie je povolené len na dlhých rovinkách s dostatočným rozhľadom na typickej islandskej dvojprúdovej ceste s malou krajnicou. Predbiehajte len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné; v opačnom prípade zvážte krátky odpočinok.

Považuje sa za neslušné používať klaksón a malo by sa to robiť iba v prípade núdze.

Je nezákonné odbočiť doprava na červenú.

Namiesto zastavenia na diaľnici nájdite výsuvný dom (príležitostne označený modrou značkou s bielym „M“), určené parkovacie miesto (modrá značka s bielym „P“), miesto na piknik alebo farmársku cestu. Zastavenie na ceste s rýchlostným limitom 90 km/h je nebezpečné a nezákonné, no uvidíte, že to urobí veľa hlúpych návštevníkov.

Drogy

Islandská protidrogová polícia uplatňuje prísnu protidrogovú politiku s minimálnou pokutou približne 70,000 517 kr (476 USD/341 EUR/2015 £ v apríli 1) za držanie menej ako 3 gramu (100/2016 oz.) akejkoľvek nezákonnej látky. .

Islandské zdravotnícke zariadenia sú vynikajúce a jednotlivci z Európskej únie s EPZP a pasom majú nárok na zľavy. Aby mali škandinávski štátni príslušníci nárok na lekársku pomoc, musia predložiť platný cestovný pas.

Ak občania EÚ nemajú požadované doklady, budú im účtované všetky náklady na zdravotnú starostlivosť. Overte si u svojho poskytovateľa cestovného poistenia, či je zdravotná starostlivosť krytá mimo EÚ.

Na Islande nie sú infekčné choroby problémom. Očkovanie nie je potrebné, pokiaľ necestujete z krajiny, kde prevládajú infekčné choroby, ako je cholera.

Náhodné zranenie alebo nepriaznivé počasie sú najpravdepodobnejšími hrozbami pre vaše zdravie. Vždy sa uistite, že máte po ruke dostatok teplého a nepremokavého oblečenia. Výber oblečenia je na Islande veľmi dôležitý a môže to byť aj otázka života a smrti. V geotermálnych oblastiach buďte opatrní: to, čo sa zdá byť pevnou zemou, nemusí byť a ak sa vám zlomí spod nôh, môžete spadnúť do potenciálne smrteľnej horúcej vody.

Kvalita vody na Islande je dobrá a voda z vodovodu je vždy bezpečná na pitie.

Otrava jedlom je medzi návštevníkmi nezvyčajná, pretože verejné kuchyne sú mimoriadne čisté.