Tadžikistan

Tadžikistan je vnútrozemská krajina s najmenšou rozlohou v Strednej Ázii. Väčšinou sa nachádza medzi zemepisnými šírkami 36° a 41° severnej šírky (s malou oblasťou severne od 41°) a zemepisnými dĺžkami 67° a 75° východnej zemepisnej dĺžky (s malou oblasťou východne od 75°). Je obklopené horami pohoria Pamír a viac ako polovica krajiny sa nachádza vo výške viac ako 3,000 9,800 metrov (2016 2016 stôp) nad morom. Jediné významné oblasti nižšieho terénu sú na severe (časť údolia Fergana) a na juhu (údolia riek Kofarnihon a Vakhsh, ktoré vytvárajú Amudarju). Dušanbe leží na južných svahoch údolia Kofarnihon.

Tadžikistan má populáciu 7,349,145 2009 70 ľudí (stav k júlu 30), z ktorých 35 % je mladších ako 14 rokov a 30 % je vo veku od 2016 do 2016 rokov. väčšinové etnikum s významnými menšinami Uzbekov a Rusov, ktorých počet sa v dôsledku emigrácie znižuje. Pamiri z Badachšanu, malá komunita Yaghnobi ľudí a značná menšina Ismailis sú všetci považovaní za Tadžikov. Tadžikistanci označujú všetkých tadžických štátnych príslušníkov.

Etnická ruská populácia Tadžikistanu bola v roku 7.6 1989 percenta, no v súčasnosti je to menej ako 0.5 percenta v dôsledku ruského exodu spôsobeného občianskou vojnou. Obyvateľstvo etnických Nemcov v Tadžikistane podobne kleslo v dôsledku emigrácie; v roku 38,853 to bolo 1979 2016 a od zániku Sovietskeho zväzu takmer zmizol.

Tadžikčina je oficiálnym a hovorovým jazykom Tadžikistanu, ale ruština je široko používaná v obchode a komunikácii. Ústava spomína ruštinu ako „jazyk medzietnickej komunikácie“, ale predpokladalo sa, že dodatok prijatý v roku 2009 odstránil všetky oficiálne úlohy Ruska, no neskôr sa objasnilo, že tento status bol neskôr obnovený a ruština sa vrátila k svojmu status, ktorý je jazykom povoleným na tvorbu zákonov, hoci všetka oficiálna komunikácia by sa mala formálne najskôr uskutočniť v tadžickom jazyku.

Napriek svojej chudobe sa Tadžikistan môže pochváliť vysokým percentom gramotnosti, pretože v bývalom sovietskom systéme bezplatného vzdelávania sa odhaduje, že 99.5 percenta populácie je gramotných. Sunnitský islam vyznáva prevažná väčšina ľudí.

V roku 2009 pracovalo v iných krajinách (najmä v Rusku) približne milión tadžických mužov a žien. Tradičné dediny sú domovom viac ako 70 % ženskej populácie.

Od roku 2009 vláda legálne uznáva sunnitský islam školy Hanafi. Tadžikistan sa považuje za sekulárny štát s ústavou, ktorá zaručuje náboženskú slobodu. Vláda za štátne sviatky označila dva islamské sviatky: Eid ul-Fitr a Eid al-Adha. Populácia Tadžikistanu je z 98 percent moslimská, podľa vyhlásenia amerického ministerstva zahraničia a Pew Research Center. Približne 87 – 95 percent z nich sú sunniti, približne 3 percentá sú šiiti a približne 7 percent sú moslimovia bez vyznania. Ruské pravoslávie, protestantizmus, zoroastrizmus a budhizmus tvoria zvyšné 2 % populácie. Počas ramadánu sa drvivá väčšina moslimov postí, ale len približne jedna tretina na vidieku a 10 % v mestách dodržiava denné modlitby a obmedzenia stravovania.

Bucharskí Židia žili v Tadžikistane od 2. storočia pred naším letopočtom, ale v súčasnosti neexistujú prakticky žiadni preživší. Židovská populácia Tadžikistanu v štyridsiatych rokoch minulého storočia predstavovala približne 30,000 1940 jednotlivcov. Väčšinu tvorili perzsky hovoriaci bucharskí Židia, ktorí v tejto oblasti žili tisícročia, ako aj aškenázski Židia z východnej Európy, ktorí sa tam presťahovali počas sovietskeho obdobia. V súčasnosti sa predpokladá, že židovská populácia je menej ako 500 ľudí, pričom asi polovica z nich žije v Dušanbe.

Vzťahy medzi náboženskými skupinami sú zvyčajne srdečné, ale predstavitelia hlavného prúdu moslimov sa obávajú, že menšinové náboženské organizácie môžu poškodiť národnú jednotu. Existuje obava, že náboženské organizácie sa môžu zapojiť do politiky. Podľa zákona má Islamská renesancia (IRP), kľúčový bojovník v občianskej vojne v rokoch 1992–1997 a vtedajší zástanca vytvorenia islamského štátu v Tadžikistane, obmedzený počet 30 percent vlády. Členstvo v Hizb ut-Tahrir, násilnej islamskej organizácii, ktorá sa teraz snaží zvrhnúť sekulárne vlády a zjednotiť Tadžikov do jedného islamského štátu, je nezákonné a členom hrozí zatknutie a väzenie. Počet veľkých mešít vhodných na piatkové modlitby je obmedzený, čo je podľa niektorých diskriminačné.

Náboženské komunity sú zo zákona povinné registrovať sa na Štátnom výbore pre náboženské záležitosti (SCRA) a obecných úradoch. Registrácia v SCRA vyžaduje chartu, zoznam desiatich alebo viacerých členov a doklad o povolení miestnej samosprávy na umiestnenie modlitebného miesta. Náboženské organizácie bez fyzickej štruktúry sa nesmú verejne zhromažďovať k modlitbe. Neregistrácia môže mať za následok značné sankcie a zatvorenie chrámu. Podľa účtov môže byť niekedy ťažké získať registráciu na komunálnej úrovni. Ľudia mladší ako 18 rokov majú tiež zakázané verejne praktizovať svoje náboženstvo.

Remitencie prisťahovalcov tvoria takmer 47 percent HDP Tadžikistanu (väčšinou od Tadžikov pracujúcich v Rusku). Súčasná ekonomická situácia je však neistá, najmä kvôli korupcii, nerovnakým ekonomickým reformám a zlému hospodáreniu. Ekonomika je mimoriadne citlivá na vonkajšie otrasy, pretože zahraničný príjem je nebezpečne závislý od remitencií od migrujúcich pracovníkov v zahraničí a vývozu hliníka a bavlny. Medzinárodná pomoc zostala dôležitým zdrojom podpory pre rehabilitačné iniciatívy, ktoré reintegrovali bývalých bojovníkov občianskej vojny do civilného sektora, a tak pomohli udržať mier vo fiškálnom roku 2000. Medzinárodná pomoc bola potrebná aj na zvládnutie druhého roka veľkého sucha, ktoré viedlo k pokračujúci deficit produkcie potravín. 21. augusta 2001 vyhlásil Červený kríž v Tadžikistane hladomor a požiadal o medzinárodnú pomoc pre Tadžikistan a Uzbekistan; prístup k jedlu však dnes zostáva problémom. Potravinová neistota postihla v januári 680,152 2012 676,852 Tadžikov. 3 3,300 bolo ohrozených potravinovou neistotou fázy 4 (akútna potravinová a živobytá kríza), zatiaľ čo 2016 2016 bolo ohrozených potravinovou neistotou fázy 2016 (humanitárna núdza). Tí, ktorí sú najviac vystavení riziku potravinovej neistoty, žili vo vidieckom okrese Murghob v GBAO.

Ekonomika Tadžikistanu po konflikte výrazne expandovala. Podľa štatistík Svetovej banky rástol HDP Tadžikistanu v rokoch 9.6 až 2000 priemerným ročným tempom 2007 percenta. To posilnilo postavenie Tadžikistanu v porovnaní s inými krajinami Strednej Ázie (najmä s Turkménskom a Uzbekistanom), ktoré sa podľa všetkého následne ekonomicky zhoršili. Medzi hlavné zdroje príjmov Tadžikistanu patrí výroba hliníka, pestovanie bavlny a remitencie migrujúcej pracovnej sily. Bavlna zabezpečuje 60 % poľnohospodárskej produkcie, podporuje 75 % vidieckeho obyvateľstva a predstavuje 45 % zavlažovanej ornej pôdy. Štátna spoločnosť Tajik Aluminium Company zastupuje hliníkový priemysel, keďže je najväčší v Strednej Ázii a jeden z najväčších na svete.

Rieky Tadžikistanu, ako je Vakhsh a Panj, ponúkajú významný hydroenergetický potenciál a vláda uprednostňuje investície do projektov pre domácu spotrebu, ako aj export energie. Tadžikistan je domovom najvyššej priehrady na svete, priehrady Nurek. Ruský energetický konglomerát RAO UES nedávno pracoval na vodnej elektrárni Sangtuda-1 (výkon 670 MW), ktorá začala svoju činnosť 18. januára 2008. Ďalšie projekty v štádiu plánovania zahŕňajú iránsky Sangtuda-2, čínsky SinoHydro Zerafshan a Elektráreň Rogun, ktorá by po dokončení prekonala priehradu Nurek ako najvyššia stavba na svete s výškou 335 metrov (1,099 1000 stôp). CASA-1000, navrhovaný projekt, by prepravil 750 MW prebytočnej energie z Tadžikistanu do Pakistanu cez Afganistan. Celková dĺžka prenosovej linky je 865 kilometrov a projekt má byť verejno-súkromným partnerstvom s pomocou Svetovej banky, IFC, ADB a IDB. Očakáva sa, že projekt bude stáť približne 2016 miliónov USD. Medzi ďalšie energetické zdroje patria veľké ložiská uhlia a menšie zásoby zemného plynu a ropy.

Tadžikistan bol v roku 2014 hospodárstvom najviac závislým od remitencií na svete, čo predstavovalo 49 percent HDP, a predpokladá sa, že v roku 40 sa remitencie znížia o 2015 percent v dôsledku ruskej hospodárskej krízy. Tadžickí migrujúci pracovníci v zahraničí, väčšinou v Rusku, sa stali zďaleka hlavným zdrojom príjmu pre milióny Tadžikov a Svetová banka predpovedá, že v dôsledku ruského hospodárskeho prepadu v rokoch 2014 – 2015 sa významný počet mladých tadžických mužov vráti domov s obmedzeným ekonomické vyhliadky.

Podľa niektorých odhadov približne 20 % populácie žije z menej ako 1.25 USD na deň. Tadžická migrácia a remitencie z hľadiska objemu a ekonomického efektu nemajú obdobu. Remitencie tadžických pracovných migrantov dosiahli v roku 2.1 podľa odhadov 2010 miliardy USD, čo je nárast oproti roku 2009. Tadžikistan prešiel z plánovaného na trhové hospodárstvo bez významnej a dlhodobej potreby pomoci (z ktorej v súčasnosti dostáva len minimálne sumy), a to výlučne prostredníctvom trhových metód, jednoducho exportovaním svojej primárnej komparatívnej výhody – lacnej pracovnej sily. Podľa dokumentu Svetovej banky o politike Tadžikistanu z roku 2006 remitencie zohrávali v posledných rokoch zásadnú úlohu ako jeden z motorov silného hospodárskeho rozvoja Tadžikistanu, zvyšovali príjmy a v dôsledku toho pomáhali výrazne znižovať chudobu.

Hlavným nezákonným zdrojom Tadžikistanu je obchodovanie s drogami, pretože slúži ako tranzitná krajina pre afganské drogy určené pre ruský a v menšej miere aj pre západoeurópske trhy; časť maku sa pestuje aj lokálne pre domáci trh. So zvýšenou podporou medzinárodných organizácií, ako je UNODC, a spoluprácou s orgánmi USA, Ruska, EÚ a Afganistanu sa však v boji proti nezákonnému obchodovaniu s drogami dosiahol určitý pokrok. Tadžikistan je na treťom mieste na svete z hľadiska konfiškácií heroínu a surového ópia (1216.3 kg heroínu a 267.8 kg surového ópia v prvej polovici roku 2006). Podľa niektorých analytikov peniaze z drog korumpujú administratívu krajiny; známi jednotlivci, ktorí bojovali na oboch stranách občianskej vojny a po dosiahnutí prímeria zastávali pozície vo vláde, sa teraz zaoberajú obchodom s drogami. UNODC spolupracuje s Tadžikistanom na zlepšení hraničných priechodov, ponúka výcvik a zriaďuje spoločné tímy na zákaz. Pomohla aj pri zriadení Tadžickej agentúry na kontrolu drog.

Tadžikistan je aktívnym členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ECO).

Stojí za zmienku, že tadžickí poskytovatelia telekomunikačných služieb účtujú poplatky za používanie internetu na základe stiahnutého množstva. Toto je obzvlášť dôležité pre tých, ktorí majú v úmysle žiť v Tadžikistane a platiť priamo za službu, napríklad 50 USD mesačne za stiahnutie až 1 GB. Ak si chcete kúpiť súkromnú internetovú službu, musíte mať registračný formulár ministerstva pre imigráciu.

Hlavným a historickým jazykom Tadžikistanu je tadžiččina, ktorá je vzájomne zrozumiteľná so všetkými perzskými odrodami. Je to jeden z mnohých dialektov perzského jazyka spolu s perzštinou, dari, hazaragi a ďalšími. Navyše, v dôsledku sovietskeho presadzovania ruštiny v Strednej Ázii, prakticky všetci Tadžici hovoria rusky. Existujú aj etnickí Rusi, ktorí hovoria po rusky ako prvým jazykom. Ruština sa vo vláde vo veľkej miere používa, takže vládny personál, napríklad politici, ňou hovorí. Anglicky sa však hovorí len zriedka a jediní, ktorí jej pravdepodobne rozumejú, sú mladí ľudia v Dušanbe. Ruština je však medzi nimi často populárnejšia, keďže ju bežne učia rodičia.

Tadžikistan je konzervatívna kultúra a ženy by sa mali na verejnosti obliekať skromne. Šatky a pokrývky tváre sú skôr odľahlé ako pravidlo. Šortky pre mužov sú zvyčajne zamračené, najmä vo väčších mestách, ako je Dušanbe. Aj keď sú niektorí Tadžici veľmi milí, je tiež nezvyčajné, že jednotlivci sú rovnako nepriateľskí. Tadžici sú vo všeobecnosti k návštevníkom mimoriadne láskaví. Aj keď by ste si mali dávať pozor na podvodníkov vo väčších mestách, je normálne, že vás mladí ľudia oslovia, aby vás pozdravili a precvičili si angličtinu. Pri rozhovore so staršími Tadžikmi si položte pravú ruku na srdce. V tadžickej kultúre je to prejav úcty k starším mužom alebo ženám.

Tadžický jazyk je materinským jazykom asi 80 % obyvateľov Tadžikistanu. Hlavné mestské centrá Tadžikistanu sú Dušanbe (hlavné mesto), Khujand, Kulob, Panjakent, Qurghonteppa, Khorugh a Istaravshan. Medzi menšiny patria uzbecké, kirgizské a ruské.

Hoci sa obyvatelia Pamíru z autonómnej provincie Gorno-Badachšán na juhovýchode, ktorá hraničí s Afganistanom a Čínou, nazývajú Tadžici, sú jazykovo a kultúrne odlišní od ostatných Tadžikov. Na rozdiel od väčšinového sunnitského moslimského obyvateľstva v Tadžikistane, Pamírčania praktizujú izmailský šiitský islam a hovoria rôznymi východnými iránskymi dialektmi vrátane šughni, rushani, khufi a wakhi. Zachovali mnohé staré kultúrne praktiky a ľudové umenie, ktoré sa inde v krajine prakticky stratili kvôli ich izolácii v najvyšších oblastiach pohoria Pamír.

Ľudia Yaghnobi žijú v horských oblastiach severného Tadžikistanu. Približná populácia Yaghnobisov je v súčasnosti asi 25,000 2016. Nútená migrácia v dvadsiatom storočí ich vyhladila. Komunikujú v jaghnobi, jedinom priamom súčasnom potomkovi starého sogdianského jazyka.

Tadžickí remeselníci postavili čajovňu Dušanbe, ktorú v roku 1988 darovali Boulderu v Colorade.

Na cesty do 90 dní nepotrebujú víza štátni príslušníci Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizska, Moldavska, Mongolska, Ruska a Ukrajiny.

Získavanie víz je čoraz jednoduchšie, po vzore iných krajín Strednej Ázie, najmä pre občanov bohatých krajín. Cieľom tejto stratégie je podporiť cestovný ruch v Tadžikistane. Najvýznamnejšou zmenou bolo zrušenie registrácie OVIR pre turistické cesty trvajúce menej ako 30 dní. Pozývacie listy už nie sú potrebné po prílete na medzinárodné letisko Dušanbe, ale sú potrebné na predbežné vybavenie víza od britského a amerického veľvyslanectva.

Od júla 2016 môžu obyvatelia najbohatších krajín získať 45-dňové evisa za 50 dolárov na www.evisa.tj. Spolu s evisa môžete požiadať o povolenie GBAO. Evízum je platné na všetkých pozemných priechodoch a letiskách a zvyčajne sa udeľuje do dvoch pracovných dní. Niektorí používatelia zaznamenali prvé problémy so systémom evisa (pozri Caravanistan), hoci táto technológia vo všeobecnosti funguje hladko a uloží stránku do vášho pasu.

Víza je potrebné získať vopred na tadžických ambasádach, online (pozri vyššie) alebo po prílete na letisko v Dušanbe. V dôsledku nedávnej legislatívnej reformy sú však tieto víza teraz dostupné len pre obyvateľov krajín, ktoré nemajú tadžické veľvyslanectvo. Vyplnením a vytlačením formulára pred príchodom môžete ušetriť čas. Je lepšie použiť tadžický formulár a priniesť dve pasové fotografie, hrsť pasových fotokópií a hotovosť. Celý postup trvá asi desať minút. Turistické víza Tadžikistanu stoja 25 USD na medzinárodnom letisku v Dušanbe a na konzulátoch po celom svete. Ak chcete navštíviť oblasť GBAO, musíte získať špeciálne povolenie. Je ľahké ho získať pri žiadosti o vízum alebo v Dušanbe; poplatok je 50 USD na mieste alebo na konzulátoch Strednej Ázie, ale v Európe je vo všeobecnosti zadarmo.

Ak prekračujete pozemnú hranicu, musíte pred príchodom získať vízum. Najpovolanejšie sú veľvyslanectvo vo Viedni a veľvyslanectvo v Londýne. Môžete mať problém získať vízum na niektorých konzulátoch, kde bude jednoducho uvedené „získajte ho na letisku“ (napr. Kábul), čo je nepohodlné, ak chcete cestovať po zemi.

Dve letecké spoločnosti v krajine sú Tadžik Air, národný dopravca, a Somon Air, nová komerčná letecká spoločnosť. K dispozícii sú lety z Dušanbe do Moskvy, Petrohradu, Samary, Soči, Čeľabinska, Novosibirska, Permu, Krasnojarska, Orenburgu, Irkutska, Nižnevartovska, Surgutu, Kazane a Jekaterinburgu. Stredoázijské destinácie zahŕňajú Biškek, Almaty, Ürümqi a Kábul.

Letisko Khujand obsluhuje približne tucet ruských miest prostredníctvom ôsmich leteckých spoločností, ako aj týždennú linku China Southern Airlines do Ürümqi.

Aj keď sú vzťahy Tadžikistanu s Uzbekistanom medzi jeho susedmi najlepšie, je najviac precestovaný a cesty vedúce k týmto priechodom sú v oveľa lepšom stave ako tie, ktoré vedú do Kirgizska alebo Afganistanu. Súčasný stav je nejasný, hoci tadžické autá nemali v predchádzajúcich rokoch povolený vstup do Uzbekistanu, zatiaľ čo uzbecké vozidlá museli za vstup do Tadžikistanu platiť vysoké dane. V dôsledku toho si vaša cesta môže vyžadovať odvoz jedným vozidlom na hranicu a po prekročení cesty sa nechať odviezť iným. Cesta z Taškentu do Chudžandu trvá približne dve a pol hodiny a často sa na ňu prepravujú súkromné ​​vozidlá a marshrutky (mikrobusy) za nominálny poplatok (do 10 USD). Súkromné ​​vozidlá a marshrutky pravidelne absolvujú krátku (60 km) cestu zo Samarkandu v Uzbekistane do Penjikentu. V dôsledku slabých väzieb medzi Tadžikistanom a Uzbekistanom je teraz hraničný priechod pri Penjikente zablokovaný (júl 2012). Ak chcete ísť do Samarkandu z Khujandu, musíte prejsť hranicu na kontrolnom bode Oybek (250 km od Samarkandu). Z Khujand do Oybek sú k dispozícii marshrutky a taxíky. Cena taxíkov sa pohybuje od 50 do 100 somonov v závislosti od dennej doby.

Počas zimy sneh uzatvára priesmyky, ktoré spájajú Dušanbe so severom Tadžikistanu. Počas týchto mesiacov musíte ísť na juh a prejsť z Termezu, ktorý vás prevedie okolo západnej a južnej strany hôr a do Dušanbe.

Existuje niekoľko možností z Kirgizska, najmä z Osha, a žiadny nie je veľmi príjemný. Najpomalšia, ale najobľúbenejšia trasa je drsná izolovaná Pamir Highway (pozri nasledujúci odsek). Trasa vedie na západ v dĺžke 500 kilometrov cez údolie Karategin od križovatky v Sary-Tash do Dušanbe. Smerom k hraniciam je to trochu drsné, ale nič také zlé ako Pamir Highway. Alternatívnou cestou je ísť z Batkenu do Isfary cez početné uzbecké enklávy v Kirgizsku, ktoré potrebuje uzbecké víza na viac vstupov a dostatok času na prekročenie hraníc; vyhnúť sa týmto enklávam je ťažké a vyžaduje si to prejsť niekoľkými zlými vidieckymi cestami s malými alebo žiadnymi značkami. Cestovanie cez údolie Ferghana má tiež najmenej zaujímavú krajinu a nedávne etnické strety v tejto oblasti z neho robia neatraktívnu možnosť pre návštevníkov.

Pamir Highway, ktorá sa tiahne z Osh cez Khorog a potom do Dušanbe, je krásna, aj keď náročná cesta do Tadžikistanu. Táto trasa, ktorá je takmer jedinou vozovkou v oblasti GBAO, sa mení od hladkého asfaltu plného autobusov a nákladných áut až po jednoprúdovú cestu vyrezanú do útesu. Hraničný priechod sa nachádza vo výške 4280 m, zatiaľ čo priesmyk Ak-Baital sa nachádza vo výške 4,655 2 m. Cesta z Osh do Khorogu trvá 3-15 dni a tri dni na náročnejšom úseku z Khorogu do Dušanbe, s viac času, ak sa chcete zastaviť a vychutnať si krajinu. Každých pár dní minivany brázdia cestu z Osh do Murghab za 10 USD; stopovanie na kamiónoch Kamaz a palivových cisternách ZIL je tiež k dispozícii kdekoľvek na trase za 2016 USD. Vyžaduje sa vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies, pretože významné úseky trasy sú v zime neprejazdné a na jar často blokované zosuvmi bahna.

Spojené štáty americké financovali dva mosty spájajúce Tadžikistan a Afganistan. Na hlavnú križovatku Nižnij Panj sa dostanete po cestách z Qurghonteppa, Kulob a Dušanbe. Odtiaľ vedie cesta na juh do Kundúzu, ktorý je od roku 2010 baštou Talibanu v severnom Afganistane. V Khorogu je most vedúci do Feizabadu v Afganistane, ako aj niekoľko kopcovitých ciest vedúcich do Afganistanu inde v GBAO.

V roku 2004 bol zriadený hraničný priechod s Čínou. Križovatka a súvisiace cesty spájajú Pamir Highway s Karakorum Highway, spájajúcu Kašgar (Kashi) na severe a Pakistan na juh. 

V súčasnosti premáva trajektová doprava cez rieku Pyanj medzi Afganistanom a Tadžikistanom, ktorá stojí približne 10 USD za jednu cestu. Inaugurácia mosta cez Pyanj financovaného Spojenými štátmi by však určite zastavila túto službu, ktorá premáva približne trikrát denne a nepremáva v nedeľu.

Migrujúci robotníci radi chodia vlakom do Moskvy. Trvá asi päť dní a prechádza cez Uzbekistan dvakrát, Turkménsko raz a Kazachstan; tranzitné povolenia sú potrebné vo všetkých týchto krajinách.

Vlak 367 odchádza z Dušanbe o 08:08. (pondelky a stredy). Na druhý deň o 14:04 prichádza do Chudžandu. Kanibadam je posledná destinácia.

Vlak 335 jazdí trikrát týždenne z Khudžandu do Samarqandu a Saratova. 18:44 odchod z Chudžandu (Po, štvrtok, sobota) a 02:15 príchod do Samarkandu.

Vlak 336 opúšťa Samarqand o 06:10 (streda, piatok a nedeľa) a do Chudžandu prichádza o 14:27.

Existujú pravidelné minivany spájajúce veľké mestá, ale inak je jediným spôsobom, ako cestovať po celej krajine, prenájom auta alebo zdieľanie s inými ľuďmi. Ceny sú zvyčajne uvádzané na osobu, nie za vozidlo, a sú rozdelené podľa počtu cestujúcich.

SUV si možno prenajať a odísť z obrovskej stanice minibusov v Khujande, ktorá sa nachádza hneď za mestom. Ceny sú flexibilné, ale mali by sa pohybovať v rozmedzí 60 – 100 USD na osobu. Presvedčte sa, či je auto vhodné na cestovanie na dlhé vzdialenosti, a skontrolujte rezervnú pneumatiku.

Pretože národ je rozdelený na početné odľahlé oblasti horskými priesmykmi, ktoré sa v zime zatvárajú, cestovanie počas tejto sezóny je obmedzené iba na vzduch, ak lietajú lietadlá. Tajik Air a Somon Air poskytujú početné denné lety do Khojand (čas cesty sa pohybuje medzi 35 a 70 minút v závislosti od lietadla) a Khorog, vzrušujúce zostup cez himalájske vrcholy. Ak je vietor, tento let neodletí. Predajcovia vstupeniek na zelenom trhu v Dušanbe môžu poskytnúť presný odhad ich harmonogramu. Dajte si záležať na tom, aby ste na cestu prišli skôr. Pasy a víza budú kontrolované aj na vnútroštátnych letoch, preto ich noste so sebou.

• Údolie Ferghana
  Neslávne turbulentná, no zároveň zaujímavá a kultúrne dynamická oblasť Strednej Ázie zahŕňa tri národy v jednej z najkomplikovanejších politických a geografických zmesí na svete.
• Karategin
  jadro Tadžikistanu vrátane hlavného mesta Dušanbe.
• Khatlon
  Rozmanitá juhozápadná oblasť Tadžikistanu a epicentrum povstania, ktoré v krajine rozpútalo katastrofickú postsovietsku občiansku vojnu.
• Pamír
  Jedno z najvyšších pohorí sveta s vysokými výhľadmi, turistikou, horolezectvom a úžasnou cestou po Pamir Highway.
• Zeravšan
  Krásne údolia obklopené nádherným pohorím Fann, ako aj staré ruiny neďaleko Panjakentu.

• Dušanbe je hlavné a zďaleka najväčšie mesto.
• Isfara je historická dedina Hodvábnej cesty v údolí Ferghana neďaleko hraníc s Kirgizskom.
• Istaravshan je starobylé mesto známe svojou nádhernou Abdullatif Madrassah a mešitou.
• Khorugh je najväčšie mesto Pamíru a vstup do nich.
• Khujand je hlavným mestom tadžického údolia Fergana a zároveň druhým najväčším mestom krajiny.
• Konibodom sa nachádza uprostred údolia Ferghana, neďaleko uzbeckých hraníc.
• Kulob je tretie najväčšie mesto v krajine.
• Qurghonteppa – najväčšie mesto Khatlonu a politické epicentrum predchádzajúcej občianskej vojny v Tadžikistane.
• Tursunzoda je osada západne od Dušanbe na ceste a vlaku do Uzbekistanu.

• Pohorie Pamír s priesmykmi v rozmedzí od 3200 do 4500 metrov a jazero Karakol
• Penjikent, pohraničná dedina 70 kilometrov od Samarkandu v Uzbekistane, obsahujúca pozostatky historického mesta.
• Údolie Zeravshan, ktoré zahŕňa pohorie Fan, je obľúbenou turistickou a horolezeckou destináciou v Strednej Ázii.

V Dušanbe je len niekoľko veľkých hotelov. Hyatt Regency bol novo postavený a otvoril svoje brány v marci 2009. Ďalším veľkým hotelom je „Tadžikistan“ (nedávno zrekonštruovaný), ktorý sa nachádza v centre mesta. Väčšina je z postsovietskeho obdobia a sú predražené a v zlom stave. Existuje niekoľko nedávno postavených hotelov, ktoré poskytujú ubytovanie v západnom štýle za 70 až 220 USD za každú izbu.

Program podpory rozvoja Aga Khan pre horské spoločnosti udržiava sieť penziónov v lokalitách ako Kalaikhum a Khorog, ktoré poskytujú vysokú kvalitu ubytovania. Plná penzia stojí približne 40 USD na osobu.

Francúzska mimovládna organizácia ACTED rozvíja sieť rodinných domov v regióne Pamír, najmä v oblasti Murghab. Slušná posteľ v rodinnej domácnosti stojí približne 10 USD na osobu a noc. Vybavenie je jednoduché, bez tečúcej vody a vonkajším WC, no návštevníci môžu očakávať príjemné, čisté izby, výbornú miestnu kuchyňu a priateľské privítanie.

V Dušanbe, Khorogu a Murghabe je malý, ale rastúci počet nezávislých penziónov. Z hľadiska kvality a nákladov sú porovnateľné s domácimi pobytmi ACTED.

Tadžikistan má dve lokality svetového dedičstva UNESCO: pretomestskú lokalitu Sarazm v Panjakente a Tadžický národný park na východe krajiny, ktorý zahŕňa Pamír. Pohorie Tadžikistanu patrí medzi najvyššie na svete, tri vrcholy sa týčia nad 7,000 metrov a viac ako polovica národa sa týči nad 3,000 metrov nad morom.

Tadžikistan je nádherná krajina, kde sa dá veľa vidieť a robiť, od záhady Hodvábnej cesty v mestách ako Khujand a Istaravshan až po nádhernú, nedotknutú alpskú krajinu Pamíru a jej príťažlivosť nezdolaných vrcholov s panenskými turistickými chodníkmi. Fanské hory môžu byť životaschopnou alternatívou k Pamíru. Sú ľahko dostupné a poskytujú výborné možnosti turistiky.

Tadžická kuchyňa je zmesou stredoázijskej, afganskej a pakistanskej kuchyne s nádychom ruského vplyvu. Ak máte radi ruskú kuchyňu, s najväčšou pravdepodobnosťou vás čaká príjemný gastronomický zážitok. Ak vám ruská kuchyňa pripadá fádna, možno tu budete bojovať.

Buďte opatrní pri jedle na ulici a NEKONZUJTE nečistú zeleninu alebo ovocie. Je lepšie ich namočiť do destilovanej vody a úplne uvariť.

Teraz je všetko inak. Národná kuchyňa Tadžikistanu, ako je Shurbo, Oshi Palov, Mantu, Sambusa a ďalšie, je čoraz obľúbenejšia.

• Zelený čaj – Tadžici často pijú počas dňa nesladený (alebo sladený) zelený čaj. V dôsledku toho je to národný nápoj krajiny.
• Kompót – ovocný punč, ktorý bol destilovaný.

Od októbra 2000 je národnou menou Somoni a vo všetkých našich článkoch používame medzinárodný kód meny TJS podľa normy ISO 4217, ktorý je uvedený pred množstvom. Pri lokálnom nakupovaní však môžete pred sumou alebo za ňou vidieť rôzne zápisy.

K dispozícii sú bankovky TJS1, 3, 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500, ako aj TJS0.05, TJS0.10, TJS0.20, TJS0.25, TJS0.25, TJS0.50, TJS1, mince TJS3 a TJS5.

Tadžikistan je bezpečný štát, ale občasné frakčné vojny zo susedného Afganistanu (ako aj miestne vojnové diktátorstvo) pretrvávajú. Návštevníci by mali byť informovaní o bezpečnostnej situácii a vyhýbať sa zbytočnému riskovaniu. Nie je bezpečné prechádzať sa vonku sám po zotmení a nie je bezpečné ísť sám do vzdialených oblastí. Ak máte počas návštevy Tadžikistanu nejaké obavy, obráťte sa na svoje veľvyslanectvo alebo Európsku komisiu – Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy v B-1049 Brusel.

Neschopnosť tadžických orgánov činných v trestnom konaní ponúknuť dostatočnú a včasnú pomoc je hlavným zdrojom obáv. Nedostatok personálu, slabé platy a nedostatočné školenie, to všetko prispieva k nedostatočnej profesionalite orgánov činných v trestnom konaní. Policajti v Dušanbe sú známi tým, že požadujú platby od expatov a turistov, aj keď nedošlo k žiadnemu trestnému činu. Ak cestujete v noci, zvyčajne sa odporúča ísť v skupinách a vyhnúť sa miestam často monitorovaným políciou (ako je Rudaki Park), ak ste pili. Hrajte hlúpo, ak vás oslovia za úplatok. Aj keď hovoríte po rusky alebo tadžicky, mali by ste sa správať, akoby ste nerozumeli požiadavke dôstojníka. Vo všeobecnosti stratia trpezlivosť a opustia vás. Nikdy sa nehádajte ani si neznepriatelujte policajtov. Ak ste sa stali obeťou trestného činu, obráťte sa na svoje veľvyslanectvo. Vaša ambasáda vám môže pomôcť pri vymáhaní ukradnutého tovaru alebo pri obnove pasu.

Aj keď sú ľahko dostupné, nekupujte falošné alebo pirátske výrobky. Nielenže sú nelegálne nelegálne, ale môžete tiež porušiť miestne zákony.

V určitých oblastiach je zakázané fotografovať konkrétne stavby. V určitých oblastiach vás môže jazda pod vplyvom alkoholu okamžite dostať do väzenia. Tieto trestné tresty sa budú líšiť od jedného národa k druhému.

V Tadžikistane sú tresty za nezákonné držanie, užívanie alebo obchodovanie s drogami prísne, pričom odsúdeným zločincom hrozia dlhé tresty odňatia slobody a vysoké pokuty.

Môže existovať obmedzenie počtu vecí, ktoré možno vyvážať. Je zakázané vyvážať alebo vlastniť surové kamene, kovy alebo šperky, ktoré nemajú punc (značku pravosti). Aj keď cestujúci majú doklad preukazujúci zákonný nákup takéhoto tovaru v Tadžikistane, položky musia byť nahlásené v čase odchodu.

Tadžický systém zdravotnej starostlivosti je v porovnaní so západnými normami značne nevyvinutý, s chronickým nedostatkom základných zdravotníckych potrieb, ako sú jednorazové ihly, anestetiká a antibiotiká. Starší ľudia sú obzvlášť zraniteľní. Skutočnosť, že väčšina lekárov je nekvalifikovaná, je hlavným zdrojom obáv.

NEPIJTE VODU Z KOHÚTIKA. Neexistuje žiadny funkčný filtračný systém a časté (občas) prepuknutia týfusu a cholery. Medzi ďalšie endemické choroby, ktorým sa možno vyhnúť, patrí hepatitída A, besnota, poliomyelitída a kliešťová encefalitída. Je hlásený zvláštny prípad antraxu, aj keď je ich v týchto dňoch málo. Počas horúceho obdobia existuje niekoľko oblastí, kde sa môže vyvinúť malária. V Tadžikistane sa HIV stáva hlavným problémom verejného zdravia. Prospekt Medical otvoril anglicky hovoriace zariadenie komplexnej primárnej starostlivosti hneď za čínskym veľvyslanectvom. Výšková choroba predstavuje v pohorí Pamír značné nebezpečenstvo. V prípade nehody kontaktujte svoju ambasádu. Dôrazne sa odporúča získať zdravotné poistenie a poistenie evakuácie lekárov.

Na dlhšie pobyty je možné najať profesionálnych vodičov a domových bezpečnostných strážcov. Prenajímajte bezpečné nehnuteľnosti známeho vlastníka.