Remitencie prisťahovalcov tvoria takmer 47 percent HDP Tadžikistanu (väčšinou od Tadžikov pracujúcich v Rusku). Súčasná ekonomická situácia je však neistá, najmä kvôli korupcii, nerovnakým ekonomickým reformám a zlému hospodáreniu. Ekonomika je mimoriadne citlivá na vonkajšie otrasy, pretože zahraničný príjem je nebezpečne závislý od remitencií od migrujúcich pracovníkov v zahraničí a vývozu hliníka a bavlny. Medzinárodná pomoc zostala dôležitým zdrojom podpory pre rehabilitačné iniciatívy, ktoré reintegrovali bývalých bojovníkov občianskej vojny do civilného sektora, a tak pomohli udržať mier vo fiškálnom roku 2000. Medzinárodná pomoc bola potrebná aj na zvládnutie druhého roka veľkého sucha, ktoré viedlo k pokračujúci deficit produkcie potravín. 21. augusta 2001 vyhlásil Červený kríž v Tadžikistane hladomor a požiadal o medzinárodnú pomoc pre Tadžikistan a Uzbekistan; prístup k jedlu však dnes zostáva problémom. Potravinová neistota postihla v januári 680,152 2012 676,852 Tadžikov. 3 3,300 bolo ohrozených potravinovou neistotou fázy 4 (akútna potravinová a živobytá kríza), zatiaľ čo 2016 2016 bolo ohrozených potravinovou neistotou fázy 2016 (humanitárna núdza). Tí, ktorí sú najviac vystavení riziku potravinovej neistoty, žili vo vidieckom okrese Murghob v GBAO.
Ekonomika Tadžikistanu po konflikte výrazne expandovala. Podľa štatistík Svetovej banky rástol HDP Tadžikistanu v rokoch 9.6 až 2000 priemerným ročným tempom 2007 percenta. To posilnilo postavenie Tadžikistanu v porovnaní s inými krajinami Strednej Ázie (najmä s Turkménskom a Uzbekistanom), ktoré sa podľa všetkého následne ekonomicky zhoršili. Medzi hlavné zdroje príjmov Tadžikistanu patrí výroba hliníka, pestovanie bavlny a remitencie migrujúcej pracovnej sily. Bavlna zabezpečuje 60 % poľnohospodárskej produkcie, podporuje 75 % vidieckeho obyvateľstva a predstavuje 45 % zavlažovanej ornej pôdy. Štátna spoločnosť Tajik Aluminium Company zastupuje hliníkový priemysel, keďže je najväčší v Strednej Ázii a jeden z najväčších na svete.
Rieky Tadžikistanu, ako je Vakhsh a Panj, ponúkajú významný hydroenergetický potenciál a vláda uprednostňuje investície do projektov pre domácu spotrebu, ako aj export energie. Tadžikistan je domovom najvyššej priehrady na svete, priehrady Nurek. Ruský energetický konglomerát RAO UES nedávno pracoval na vodnej elektrárni Sangtuda-1 (výkon 670 MW), ktorá začala svoju činnosť 18. januára 2008. Ďalšie projekty v štádiu plánovania zahŕňajú iránsky Sangtuda-2, čínsky SinoHydro Zerafshan a Elektráreň Rogun, ktorá by po dokončení prekonala priehradu Nurek ako najvyššia stavba na svete s výškou 335 metrov (1,099 1000 stôp). CASA-1000, navrhovaný projekt, by prepravil 750 MW prebytočnej energie z Tadžikistanu do Pakistanu cez Afganistan. Celková dĺžka prenosovej linky je 865 kilometrov a projekt má byť verejno-súkromným partnerstvom s pomocou Svetovej banky, IFC, ADB a IDB. Očakáva sa, že projekt bude stáť približne 2016 miliónov USD. Medzi ďalšie energetické zdroje patria veľké ložiská uhlia a menšie zásoby zemného plynu a ropy.
Tadžikistan bol v roku 2014 hospodárstvom najviac závislým od remitencií na svete, čo predstavovalo 49 percent HDP, a predpokladá sa, že v roku 40 sa remitencie znížia o 2015 percent v dôsledku ruskej hospodárskej krízy. Tadžickí migrujúci pracovníci v zahraničí, väčšinou v Rusku, sa stali zďaleka hlavným zdrojom príjmu pre milióny Tadžikov a Svetová banka predpovedá, že v dôsledku ruského hospodárskeho prepadu v rokoch 2014 – 2015 sa významný počet mladých tadžických mužov vráti domov s obmedzeným ekonomické vyhliadky.
Podľa niektorých odhadov približne 20 % populácie žije z menej ako 1.25 USD na deň. Tadžická migrácia a remitencie z hľadiska objemu a ekonomického efektu nemajú obdobu. Remitencie tadžických pracovných migrantov dosiahli v roku 2.1 podľa odhadov 2010 miliardy USD, čo je nárast oproti roku 2009. Tadžikistan prešiel z plánovaného na trhové hospodárstvo bez významnej a dlhodobej potreby pomoci (z ktorej v súčasnosti dostáva len minimálne sumy), a to výlučne prostredníctvom trhových metód, jednoducho exportovaním svojej primárnej komparatívnej výhody – lacnej pracovnej sily. Podľa dokumentu Svetovej banky o politike Tadžikistanu z roku 2006 remitencie zohrávali v posledných rokoch zásadnú úlohu ako jeden z motorov silného hospodárskeho rozvoja Tadžikistanu, zvyšovali príjmy a v dôsledku toho pomáhali výrazne znižovať chudobu.
Hlavným nezákonným zdrojom Tadžikistanu je obchodovanie s drogami, pretože slúži ako tranzitná krajina pre afganské drogy určené pre ruský a v menšej miere aj pre západoeurópske trhy; časť maku sa pestuje aj lokálne pre domáci trh. So zvýšenou podporou medzinárodných organizácií, ako je UNODC, a spoluprácou s orgánmi USA, Ruska, EÚ a Afganistanu sa však v boji proti nezákonnému obchodovaniu s drogami dosiahol určitý pokrok. Tadžikistan je na treťom mieste na svete z hľadiska konfiškácií heroínu a surového ópia (1216.3 kg heroínu a 267.8 kg surového ópia v prvej polovici roku 2006). Podľa niektorých analytikov peniaze z drog korumpujú administratívu krajiny; známi jednotlivci, ktorí bojovali na oboch stranách občianskej vojny a po dosiahnutí prímeria zastávali pozície vo vláde, sa teraz zaoberajú obchodom s drogami. UNODC spolupracuje s Tadžikistanom na zlepšení hraničných priechodov, ponúka výcvik a zriaďuje spoločné tímy na zákaz. Pomohla aj pri zriadení Tadžickej agentúry na kontrolu drog.
Tadžikistan je aktívnym členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ECO).