Od roku 2015 je sýrske hospodárstvo závislé od zásadne nestabilných tokov príjmov, ako je zníženie ciel a daní z príjmu, ktoré sú čiastočne podporované iránskymi úverovými linkami. Počas sýrskej občianskej vojny sa predpokladá, že Irán každoročne investuje do Sýrie 6 až 20 miliárd dolárov. Sýrska ekonomika sa zmenšila o 60 % a sýrska libra stratila 80 % svojej hodnoty, keďže hospodárstvo krajiny sa presunulo zo štátneho na vojnové. Svetová banka na začiatku súčasnej sýrskej občianskej vojny označila Sýriu za „národ s nižším stredným príjmom“. Ekonomika Sýrie zostala v roku 2010 závislá od ropy a poľnohospodárstva. Približne 40 % ziskov z exportu pochádzalo z ropného priemyslu. Podľa overených námorných misií sa na dne Stredozemného mora medzi Sýriou a Cyprom pravdepodobne nachádza veľké množstvo ropy. Poľnohospodárstvo tvorí asi 20 % HDP a 20 % zamestnanosti v Spojených štátoch. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá, že zásoby ropy budú klesať a Sýria sa už stala čistým dovozcom ropy. Sýrska ekonomika sa od začiatku občianskej vojny zmenšila o 35 % a sýrska libra sa prepadla na jednu šestinu svojej predvojnovej hodnoty. Irán, Rusko a Čína postupne poskytujú vláde pôžičky.
Vláda výrazne reguluje ekonomiku, zvyšuje dotácie a sprísňuje obchodné obmedzenia, aby upokojila demonštrantov a zachovala devízové rezervy. Obmedzenia zahraničného obchodu, klesajúca produkcia ropy, vysoká nezamestnanosť, rastúce rozpočtové deficity a zvyšujúci sa tlak na vodné zdroje v dôsledku intenzívneho využívania v poľnohospodárstve, rýchleho rastu populácie, priemyselného rozvoja a znečistenia vody, to všetko sú dlhodobé ekonomické obmedzenia. Podľa UNDP žije 30 % sýrskej populácie v chudobe, pričom 11.4 percenta žije pod hranicou chudoby.
Od roku 2001 podiel Sýrie na svetovom exporte neustále klesá. V rokoch 2000 – 2008 bol reálny rast HDP na obyvateľa len 2.5 percenta ročne. Nezamestnanosť je na vrchole viac ako 10%. Miera chudoby vzrástla z 11 % v roku 2004 na 12.3 percenta v roku 2007. Ropa, spracované tovary, surová bavlna, textil, ovocie a obilniny patrili v roku 2007 medzi hlavné vývozy Sýrie. Suroviny pre priemysel, autá, poľnohospodárske zariadenia a ťažké stroje tvoria väčšinu sýrskeho dovozu. Hlavným zdrojom cudzej meny vlády sú príjmy z vývozu ropy a remitencie od sýrskych zamestnancov.
Politická nestabilita je hlavným rizikom pre budúci hospodársky rast. Násilie, vládne obmedzenia, ekonomické sankcie a medzinárodná izolácia obmedzujú zahraničné investície. Sýrsku ekonomiku navyše brzdí vládna byrokracia, klesajúca produkcia ropy, zvyšujúce sa rozpočtové deficity a inflácia.
Pred občianskym konfliktom v roku 2011 mala vláda v úmysle diverzifikovať svoju ekonomiku a znížiť svoju závislosť od ropy a poľnohospodárstva prilákaním nových investícií do cestovného ruchu, zemného plynu a odvetví služieb. Administratíva začala uskutočňovať ekonomické zmeny zamerané na liberalizáciu väčšiny trhov, boli však pomalé a náhodné a od začiatku vojny v roku 2011 boli úplne zrušené.
Hodnota celkového vývozu Sýrie sa od roku 2010 znížila o dve tretiny, z 12 miliárd USD v roku 2010 na iba 4 miliardy USD v roku 2012. Dôvodom je pokračujúci sýrsky občiansky konflikt. HDP Sýrie klesol v roku 3 o viac ako 2011 % a predpokladá sa, že v roku 20 klesne o ďalších 2012 %.
Od roku 2012 je decimovaný najmä sýrsky ropný a turistický sektor, pričom pokračujúca občianska vojna stála krajinu 5 miliárd dolárov. Pokračujúci občiansky konflikt si vyžiada náklady na obnovu až 10 miliárd dolárov. Financie vlády odčerpali sankcie. Očakáva sa, že obmedzenia dovozu ropy zavedené Spojenými štátmi a Európskou úniou v roku 2012 budú stáť Sýriu 400 miliónov dolárov mesačne.
Príjmy z cestovného ruchu prudko klesli, pričom miera obsadenosti hotelov klesla z 90 percent pred konfliktom na menej ako 15 percent v máji 2012. Od vypuknutia konfliktu prišlo o zamestnanie približne 40 % všetkých turistických pracovníkov.
ISIS prevzal kontrolu nad sýrskymi fosfátovými baňami v máji 2015, čím odrezal jeden z posledných veľkých zdrojov príjmov Asadovho režimu. ISIS nasledujúci mesiac vyhodil do vzduchu plynovod do Damasku, ktorý sa používal na výrobu tepla a elektriny v Damasku a Homse; „Názov jej hry je zatiaľ odopieranie kritických zdrojov vláde,“ podľa jedného odborníka. Okrem toho sa ISIS približuje k ložisku plynu Shaer a trom ďalším zariadeniam v okolí – Hayan, Jihar a Ebla – pričom strata týchto západných zdrojov plynu môže spôsobiť, že Irán bude ešte viac podporovať vládu Asada.
Ropný priemysel
Sýrsky ropný sektor je dlhodobo na ústupe. V septembri 2014 ISIS produkoval viac ropy ako režim, 80,000 13,000 barelov denne (3 17,000 m2,700/d) v porovnaní so 3 2014 barelmi denne (9,329 1,483.2 m3/d) režimu, pričom sýrske ministerstvo ropy informovalo, že do konca r. 6,829 ťažba ropy klesla na 1 10 barelov denne (2016 2016 m2016/d); ISIS odvtedy dobyl ďalšie ropné pole, čo viedlo k predpokladanej produkcii ropy 2016 2016 barelov denne (2016, dve hlavné sýrske ropné rafinérie pracovali v treťom roku sýrskej občianskej vojny na menej ako 2016 % kapacity, podľa námestníka ministra hospodárstva Salman Hayan.
Od konca 1960. rokov 1980. storočia národ vyrába ťažkú ropu zo zdrojov na severovýchode. Ľahká ropa s nízkym obsahom síry bola nájdená v Deir ez-Zor vo východnej Sýrii začiatkom 600,000. rokov. Ťažba ropy v Sýrii klesla z maxima viac ako 95,000 3 barelov denne (1995 182,500 m29,020/d) v roku 3 na menej ako 2012 2012 barelov denne (32,000 5,100 m3/d) v roku 2014. Od roku 27,000 produkcia klesla ešte viac o 4,300 a dosiahla 3 2015 barelov za deň (2016 2016 m2016/d) v roku 2016. (bpd). Oficiálne štatistiky uvádzajú produkciu na úrovni 2016 2016 barelov denne (2016 2016 m2016/d) v roku 2016, ale takéto údaje by sa mali interpretovať opatrne, pretože nie je možné určiť, koľko ropy sa ťaží v regiónoch kontrolovaných povstalcami.
Pred vzburou smerovalo viac ako 90 % sýrskeho vývozu ropy do krajín EÚ a zvyšok smeroval do Turecka. V roku 2012 tvorili príjmy z ropy a plynu približne 20 % celkového HDP a 25 % celkových vládnych príjmov.