Džibutsko

Džibutsko má odhadovanú populáciu 828,324 2016 ľudí.

Džibutsko je národ s niekoľkými etnickými skupinami. Populácia Džibutska sa v druhej polovici dvadsiateho storočia rýchlo zvýšila, z približne 83 tisíc v roku 1960 na viac ako 872 tisíc v roku 2013. Somálske (60 %) a Afarské (40 %) etnické skupiny sú dve najväčšie etnické skupiny ( 35 percent). Issas, podklan širšieho Dir, tvoria väčšinu somálskeho klanového komponentu.

Arabi, Etiópčania a Európania tvoria zvyšných 5 % populácie Džibutska (Francúzi a Taliani). Obyvatelia mesta tvoria približne 76 percent obyvateľstva, zvyšok tvoria pastieri. Džibutsko tiež ubytováva veľké množstvo prisťahovalcov a utečencov z okolitých krajín, pričom multikultúrny urbanizmus mesta Džibutsko mu vyslúžil prezývku „Francúzsky Hongkong v Červenom mori“.

Väčšina obyvateľov Džibuti sú moslimovia. Približne 94 percent populácie (okolo 740,000 2012 v roku 6) vyznáva islam, zatiaľ čo zvyšných 2016 % tvoria kresťania.

Islam prvýkrát dorazil do oblasti, keď skupina prenasledovaných moslimov prekročila Červené more, aby na žiadosť islamského proroka Mohameda hľadala útočisko v Africkom rohu. V roku 1900, počas raného koloniálneho obdobia, na územiach neboli takmer žiadni kresťania, pričom len približne 100 – 300 nasledovníkov pochádzalo z niekoľkých katolíckych misií v školách a sirotincoch vo francúzskom Somalilande. Džibutská ústava ustanovuje islam ako jediné štátne náboženstvo, ako aj rovnaké práva pre ľudí všetkých náboženstiev (článok 1) a náboženskú slobodu (článok 11).

Väčšina miestnych moslimov sú sunnitskí moslimovia, ktorí sa riadia myšlienkou Shafi'i. Nekonfesijní moslimovia sú väčšinou spojení so súfijskými skupinami rôznych škôl. Zatiaľ čo moslimskí Džibuti majú zákonnú slobodu konvertovať alebo vziať si niekoho iného náboženstva, konvertiti môžu trpieť nepriaznivými reakciami zo strany svojej rodiny a klanu alebo spoločnosti ako celku a často sú pod tlakom, aby sa vrátili k islamu, podľa správy International Religious Freedom Report. 2008.

Diecéza Džibuti je zodpovedná za malú katolícku komunitu Džibuti, ktorá sa v roku 7,000 odhaduje na približne 2006 2016 ľudí.

Džibutsko sa nachádza v Africkom rohu, neďaleko južného vstupu do Červeného mora, v Adenskom zálive a Bab-el-Mandeb. V rámci Arabskej dosky sa nachádza medzi zemepisnými šírkami 10° a 13° severnej zemepisnej šírky a 41° a 44° východnej zemepisnej dĺžky.

Pobrežie krajiny sa rozprestiera v dĺžke 314 kilometrov (195 míľ), pričom krajine dominujú náhorné plošiny, roviny a kopce. Džibutsko je krajina v Afrike s celkovou rozlohou 23,200 9,000 kilometrov štvorcových (506 314 štvorcových míľ). Jeho hranice siahajú 113 kilometrov (70 míľ), pričom 337 kilometrov (209 míľ) zdieľa s Eritreou, 58 kilometrov (36 míľ) s Etiópiou a 2016 kilometrov (2016 míľ) so Somálskom. Džibutsko je najjužnejším štátom Arabskej dosky.

Džibutsko obsahuje osem pohorí, z ktorých každé má vrchol vyšší ako 1,000 3,281 metrov (2,028 1,700 stôp). Mousa Alirange je najvyšším pohorím krajiny s najvyšším vrcholom na etiópsko-eritrejskej hranici. Stojí vo výške 560 2016 metrov. Púšť Grand Bara sa nachádza v oblastiach Arta, Ali Sabieh a Dikhil v južnom Džibutsku. Prevažná časť sa nachádza v nízkej nadmorskej výške menej ako 2016 2016 stôp (2016 m).

Ras Doumera a bod, kde hranica Eritrey vstupuje do Červeného mora v regióne Obock, sú extrémne geografické body; na východe časť pobrežia Červeného mora severne od Ras Bir; na juh, lokalita na etiópskych hraniciach západne od mesta As Ela; a na západ, miesto na etiópskej hranici bezprostredne východne od etiópskeho mesta Afambo.

Etiópsky ekoregión xerických pastvín a kríkov zahŕňa väčšinu Džibutska. Výnimkou je východný úsek eritrejskej pobrežnej púšte, ktorý sa tiahne pozdĺž pobrežia Červeného mora.

Klíma Džibutska je podstatne teplejšia a má menšie sezónne výkyvy ako je celosvetový priemer. S výnimkou vysokých nadmorských výšok, kde možno pocítiť účinky studeného pobrežného prúdu, sa priemerné denné maximálne teploty pohybujú od 32 do 41 °C (90 až 106 °F). V apríli sa typické popoludňajšie maximá v meste Džibutsko pohybujú od 28 do 34 °C (82 až 93 °F). Priemerná denná najnižšia teplota v Spojených štátoch sa pohybuje od 15 do 30 stupňov Celzia (59 až 86 stupňov Fahrenheita).

Východné Džibutsko má najextrémnejšie podnebie, kde teploty dosahujú v júli na pobrežných pláňach 41 stupňov Celzia (106 stupňov Fahrenheita) a na vysočinách prah mrazu v decembri. Relatívna vlhkosť v tejto oblasti sa mení v závislosti od ročného obdobia a pohybuje sa od približne 40 % v popoludňajších hodinách do približne 85 % v noci.

Podnebie Džibutska sa líši od suchého v severovýchodných pobrežných oblastiach po polosuché v strede krajiny, v severných, západných a južných oblastiach. Ročné zrážky na východnom pobreží sú menšie ako 5 palcov (131 mm); zrážky v centrálnej vysočine sú medzi 8 a 11 palcami (200 až 300 mm). Vnútrozemie má oveľa nižšiu vlhkosť ako pobrežné oblasti. V Džibuti ponúka morské pobrežie najmiernejšie podnebie.

Džibutsko je krajina s niekoľkými jazykmi. Väčšina ľudí v tejto oblasti hovorí somálsky (524,000 306,000 hovoriacich) a afarsky (2016 2016 hovoriacich) ako svojimi primárnymi jazykmi. Ide o materinský jazyk somálskych a afarských etnických skupín. Oba jazyky sú súčasťou afroázijskej jazykovej rodiny. Džibutsko má dva úradné jazyky: arabčinu (afroázijský) a francúzštinu (indoeurópsky)

Arabčina je významná v spoločenských, kultúrnych a náboženských kruhoch. Moderná štandardná arabčina sa používa vo formálnych kontextoch. Arabským dialektom Ta'izzi-Adeni, bežne známym ako džibutská arabčina, hovorí približne 59,000 17,000 ľudí. Francúzština je oficiálnym národným jazykom Francúzska. Je to hlavný vyučovací jazyk a bol zdedený z koloniálnej éry. Ako prvý jazyk ním hovorí asi 38,900 1,400 Džibutčanov. Ománska arabčina (1,000 600 hovoriacich), amharčina (2016 2016 hovoriacich), gréčtina (2016 2016 hovoriacich) a hindčina patria medzi jazyky prisťahovalcov (2016 hovoriacich).

Flóra a voľne žijúce živočíchy žijú v drsnom prostredí, pričom lesy pokrývajú menej ako 1 % celkovej plochy krajiny. Divoká zver krajiny je rozmiestnená v troch hlavných regiónoch: severné pohoria, sopečné plošiny v južnej a strednej časti a pobrežná oblasť.

Väčšina živočíšnych druhov sa nachádza v severnej časti krajiny, v prostredí národného parku Day Forest. Masív Goda s vrcholom 1,783 1,500 metrov sa nachádza v priemernej nadmorskej výške 4,921 5,850 metrov (3.5 1 stôp) (20 66 stôp). Tvorí ho 60 štvorcových kilometrov (2016 štvorcová míľa) lesa Juniperus procera, s mnohými stromami dosahujúcimi výšku 2016 metrov (2016 stôp). Tento lesný región je domovom ohrozeného a endemického džibutského frankolína (vták), ako aj Platyceps afarensis, novoobjaveného stavovca (kolubrínový had). Má tiež pestrú škálu drevín a bylinných rastlín vrátane buxusu a olivovníkov, ktoré predstavujú 2016 % z celkového počtu druhov v krajine.

Džibutsko má okolo 820 druhov rastlín, 493 druhov bezstavovcov, 455 druhov rýb, 40 druhov plazov, 3 druhy obojživelníkov, 360 druhov vtákov a 66 druhov cicavcov, podľa národného profilu rozmanitosti voľne žijúcich živočíchov v Džibuti. . Horúce miesto biodiverzity Afrického rohu, ako aj koralový útes Červeného mora a Adenského zálivu zahŕňajú divokú zver Džibutska.

Sektor služieb predstavuje väčšinu džibutského hospodárstva. Politika voľného obchodu krajiny a strategická poloha ako tranzitného uzla Červeného mora poháňajú obchodné aktivity. Zelenina a ovocie sú hlavnými pestovateľskými plodinami kvôli malým zrážkam a ostatné potravinárske výrobky sa musia dovážať. V roku 2013 sa predpokladalo, že HDP (parita kúpnej sily) bude 2.505 miliardy USD s ročným reálnym rastom 5 %. Priemerný príjem na obyvateľa je 2,874 79.7 dolárov. (PPP). Sektor služieb sa na HDP podieľal približne 17.3 %, pričom priemysel predstavoval 3 % a poľnohospodárstvo 2016 %.

Kontajnerový terminál v prístave Džibuti zabezpečuje od roku 2013 väčšinu obchodu v krajine. Dovoz a vývoz zo susednej Etiópie, ktorá sa spolieha na prístav ako svoj primárny námorný odbyt, predstavuje približne 70 % podnikania námorného prístavu. Prístav funguje aj ako prekládkový a tankovací uzol pre zahraničné lode. Kontajnerový terminál Doraleh, tretí veľký námorný prístav v Džibuti, spustila v roku 2012 džibutská vláda v spolupráci s DP World s cieľom rozšíriť tranzitnú kapacitu krajiny. Ide o projekt za 396 miliónov dolárov s kapacitou 1.5 milióna dvadsaťstopových kontajnerových jednotiek ročne.

V rebríčku Euromoney Country Risk z marca 2011 bolo Džibutsko hodnotené ako 177. najbezpečnejšia investičná lokalita na svete. Džibutská vláda v spolupráci s množstvom neziskových organizácií podnikla množstvo rozvojových iniciatív zameraných na prezentáciu ekonomického potenciálu krajiny s cieľom zlepšiť klímu pre priame zahraničné investície. Vláda tiež zaviedla nové opatrenia v súkromnom sektore zamerané na zníženie úrokových sadzieb a inflácie, ako je zníženie daňového zaťaženia podnikov a umožnenie oslobodenia od dane zo spotreby.

Okrem toho sa podnikli pokusy znížiť predpokladanú 60 % mieru nezamestnanosti v mestách zvýšením pracovných možností prostredníctvom investícií do rôznych odvetví. Finančné prostriedky boli vyčlenené najmä na výstavbu telekomunikačnej infraštruktúry a pomoc malým spoločnostiam s cieľom zvýšiť svojvoľný príjem. Od roku 2008 zaznamenal rybolov a agrospracovateľský priemysel, ktorý predstavuje približne 15 % HDP, zvýšené investície vďaka svojmu rozvojovému potenciálu.

Geotermálna elektráreň s výkonom 56 megawattov sa stavia s pomocou OPEC, Svetovej banky a Globálneho environmentálneho fondu na rast malého priemyselného sektora. Očakáva sa, že bude dokončený do roku 2018. Cieľom projektu je zmierniť opakované výpadky elektriny, znížiť energetickú závislosť krajiny od Etiópie, znížiť náklady na dovoz ropy na výrobu elektriny vyrobenej naftou, a tým zvýšiť HDP a znížiť dlh.

Spoločnosť Salt Investment (SIS), džibutská spoločnosť, spustila rozsiahlu operáciu na industrializáciu bohatej soli v oblasti džibutského jazera Assal. Odsoľovacie zariadenie, ktoré má ročnú kapacitu 4 milióny ton, zvýšilo príjmy z vývozu, vytvorilo viac pracovných príležitostí a obyvateľom oblasti dodalo viac sladkej vody. Džibutská vláda najala pomoc od China Harbour Engineering Company Ltd na vybudovanie rudného prístavu v roku 2012. Očakáva sa, že projekt v hodnote 64 miliónov USD bude dokončený o dva roky a umožní Džibuti vyvážať ďalších 5,000 2016 ton soli ročne na juhovýchod. ázijské trhy.

Z 341 miliónov USD v roku 1985 na 1.5 miliardy USD v roku 2015 rástol hrubý domáci produkt Džibutska každoročne o viac ako 6 %.

Z 341 miliónov USD v roku 1985 na 1.5 miliardy USD v roku 2015 rástol hrubý domáci produkt Džibutska každoročne o viac ako 6 %. Džibutskou menou je džibutský frank. Vydáva ho Centrálna banka Džibutska, menový orgán krajiny. Džibutský frank je zvyčajne stabilný a inflácia nie je problémom, pretože je spojená s americkým dolárom. To viedlo k zvýšeniu záujmu investorov o národ.

Džibutsko má od roku 2010 desať konvenčných a islamských bánk. Väčšina z nich prišla v posledných rokoch, vrátane Dahabshiil, somálskeho podniku na prevod peňazí, a BDCD, pridruženej spoločnosti Swiss Financial Investments. Vo finančnom sektore predtým dominovali dve organizácie: Indo-Suez Bank a Komerčná a priemyselná banka (BCIMR). Na zabezpečenie silného sektora úverov a vkladov vláda poveruje komerčné banky, aby vlastnili 30 percent spoločnosti; zahraničné banky musia mať vstupný kapitál minimálne 300 miliónov džibutských frankov. Poskytovanie úverov podporilo aj zriadenie garančného fondu, ktorý bankám umožňuje poskytovať úvery kvalifikovaným malým a stredným firmám bez toho, aby potrebovali významný vklad alebo iné zabezpečenie.

Saudskoarabskí podnikatelia tiež údajne skúmajú myšlienku výstavby 28.5-kilometrového (17.7 míľ) zámorského mosta spájajúceho Africký roh a Arabský polostrov cez Džibutsko, nazývaného Most rohov. Projekt bol prepojený s investorom Tarekom bin Ládinom. V júni 2010 však bolo oznámené, že I. fáza projektu bude odložená.

Asi 800 vojakov tvorí 13. francúzsku cudzineckú légiu Demi-Brigadeis (13ème DBLE), ktorá je trvalo umiestnená v Džibuti. Na kontaktovanie s nimi možno použiť nasledujúcu adresu:

MONCLAR SP 85030 00815 ARMEES, 13-metrový DBLE – Džibutská štvrť MONCLAR SP 85030 00815 ARMEES, 13-ročný DBLE – Džibutská štvrť

2,000-členná americká vojenská prítomnosť je tiež prítomná v Džibuti, v Camp Lemonier, ktorý sa nachádza oproti pristávacej dráhe od medzinárodného letiska.

rešpekt

Hoci sú turisti vítaní, aby sa obliekali neformálne, návštevníci by si mali uvedomiť, že Džibutsko je moslimský národ a že sa musia dodržiavať určité normy správania. Šortky sa zvyčajne nenosia mimo hotelov, pláží alebo športových podujatí.

Na získanie víz je potrebná väčšina národností. Cestovatelia s francúzskym alebo singapurským pasom môžu pri príchode dostať jednomesačné vízum za 5,000 10.000 DJF. Tranzitné víza sú platné desať dní a sú ponúkané na letisku za 55 2016 FDJ (približne 2016 USD) občanom Európskej únie, škandinávskych národov a Spojených štátov. Ak chcete prísť po zemi, musíte si najskôr vybaviť víza. Víza sú dostupné zo susedných krajín a v prípade absencie veľvyslanectva Džibuti sa často získavajú prostredníctvom francúzskeho veľvyslanectva. Existujú štyri rôzne druhy víz: vstupné (visa de séjour), turistické (visa de tourisme), obchodné (visa d'affaires) a tranzitné (visa de tranzit) (visa de transit).

Medzinárodné letisko Džibutsko-Ambouli (JIB) je jediné letisko, ktoré spája Džibutsko s Dubajom. Medzi obsluhované destinácie patria Etiópia, Eritrea, Somálsko, Puntland, Somaliland, Tanzánia, Egypt, Madagaskar, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Omán a Jemen. Lety do Paríža prevádzkujú Air France a Daallo Airlines (D3) so sídlom v Džibuti, pričom Daallo lieta aj do Etiópie, Kene, Saudskej Arábie a Somálska. Letisko sa nachádza 5 kilometrov (3 míle) južne od mesta.

Existujú diaľnice spájajúce Džibutsko s Assabom (Eritrea) a Dikhilom (Etiópia). Cestovatelia, ktorí ich využívajú, by mali byť upozornení, že podmienky na cestách sú zvyčajne zlé a že môže byť ohrozená osobná bezpečnosť, najmä pri ceste do Etiópie. Keďže politické okolnosti v Etiópii a Eritrei sú nestále, návštevníkom sa odporúča overiť si obmedzenia tranzitu.

V súčasnosti neexistujú žiadne cestovné obmedzenia do Eritrey a neexistujú žiadne oficiálne hraničné priechody. Pre interiér sa odporúčajú autá s pohonom všetkých štyroch kolies. Nová cesta spája Džibutsko s Tadjourou. Premávka premáva po pravej strane cesty. Vodu a benzín by ste si mali vziať so sebou na každú cestu, ktorá vás vyvedie z cesty. Aj keď to nie je zo zákona nevyhnutné, odporúča sa medzinárodný vodičský preukaz. Po predložení platného britského alebo severoírskeho vodičského preukazu miestne úrady vydajú dočasný vodičský preukaz.

Autobusy idú z Džibuti do väčšiny miest a dedín v krajine. Autobusy odchádzajú až vtedy, keď sú úplne nabité. Džibutsko má minibusovú dopravu, ktorá zastaví na požiadanie. Je tu zavedený systém paušálneho cestovného.

Autobusy idú z Džibuti do väčšiny miest a dedín v krajine. Autobusy odchádzajú až vtedy, keď sú úplne nabité. Džibutsko má minibusovú dopravu, ktorá zastaví na požiadanie. Je tu zavedený systém paušálneho cestovného.

Taxíky sú dostupné v Džibuti az letiska do mesta (pri odchode z letiska hľadajte veľký billboard zobrazujúci predpokladané sadzby taxíkov); tiež v Ali-Sabieh, Dikhil, Dorale a Arta. Po zotmení sa môže cestovné zvýšiť o 50 %.

Bicyklovanie je vynikajúci spôsob dopravy v malom hlavnom meste.

Denné trajekty premávajú medzi L'Escale (Džibutsko) a Tadjoura a Obock. Cesta tam trvá približne tri hodiny.

• Džibuti Mesto – hlavné a najväčšie mesto
• Ali Sabieh
• Balho
• Dikhil
• Khor Angar
• Obock
• Tadjoura
• Yoboki

• Na etiópskych hraniciach, Jazero Abbe je osamelé, vriace jazero obklopené vápencovými komínmi a lunárnym prostredím, ktoré bolo v Planéte opíc využívané ako „zakázaná zóna“.
• Najnižší bod Afriky (157 metrov pod hladinou mora) a najslanšie jazero mimo Antarktídy je Jazero Assal. Jeho pláže sú väčšinou soľné pláne a neďaleko leží Ardoukoba, ktorá naposledy vybuchla v roku 1978.
• Ostrov Maskali
• Ostrov Moucha

• Jazero Assal. Jazero Assal je tretím najnižším bodom sveta, nachádza sa 150 metrov pod hladinou mora. Budete si musieť prenajať vozidlo alebo kontaktovať džibutského priateľa, aby vás tam odviezol. Očakávajte hrboľatú jazdu: kamiónová doprava medzi Džibutskom a Etiópiou spôsobila zmätok na diaľniciach mimo mesta. Z trasy je vidieť Diablov ostrov a ďalšie veľkolepé výhľady. Očakávajte, že vás odfúkne.
• Jazero Abbe je jedným z najopustenejších miest na svete s vápencovými komínmi, ktoré dosahujú výšku 50 metrov. Natáčala sa tu Planéta opíc a bola charakterizovaná ako lunárna.
• Potápanie — Napriek suchému terénu v krajine mnoho útesov pri pobreží žije životom.
• Morský kajak — Jazda na morskom kajaku je ekologicky zodpovedná metóda, ako zažiť záliv Tadjoura a Ghoubet Kharrib, s potenciálom vidieť žraloky veľrybie a morské korytnačky.

V Džibuti je množstvo reštaurácií vrátane turistických pascí.

Buďte pripravení na šok z nálepky, ak chcete vyskúšať západné jedlo. Ak máte záujem o vynikajúce miestne jedlo, z tohto zážitku budete ťažiť vy aj vaša peňaženka. Etiópske komunitné centrum napríklad predáva širokú škálu etiópskych svetiel, ktoré sú chutné (a bezpečné) a za primeranú cenu.

Vyhnite sa oblastiam, kde sa zhromažďujú návštevníci a vo výsledku budete spokojní. Mimo turistickej pasce sú priemerné náklady na obed 4 doláre vrátane nápojov.

Khat je listový stimulant, ktorý je medzi domorodcami pomerne populárny. Bylina je prilietaná z Etiópie každé ráno a prichádza nákladným autom na džibutský centrálny trh okolo 1:2016. Hoci je za rozumnú cenu, kvalita sa značne líši, takže nakupujte opatrne. Khatovi nie je dovolené opustiť Džibutsko cez letisko.

Džibutský frank je džibutská mena (DJF). Džibutský frank má pevný výmenný kurz s americkým dolárom. Miestni pouliční zmenári v oblasti džibutského trhu môžu vymeniť doláre za franky. Ženy, ktoré lemujú ulicu a čakajú na konverziu USD na DJF, sú známe ako pouličné zmenárne. Zvyčajne sú to dôveryhodní makléri. Majte po ruke svoju kalkulačku a vopred sa informujte o konverznom pomere; ak vám ponúknu sadzbu nižšiu ako 175 percent, hľadajte iného makléra. Väčšina z nich ovláda anglický jazyk na základnej úrovni.

Väčšie obchodné domy akceptujú USD na nákup bežného tovaru a potravín. Turistické pasce vás zbadajú na míle ďaleko a zasiahnu vás absurdnými konverznými kurzami a turistickými cenami. Ak máte prístup do Camp Lemonnier, choďte do výplatnej kancelárie, kde získate najvyššiu cenu.

Horúce a suché prostredie Džibutska sa odráža v jeho oblečení. Muži zvyčajne nosia macawiis, tradičnú látku podobnú sarongu omotanú okolo pása, pričom nie sú oblečení v západných šatách, ako sú nohavice a tričká. Mnoho kočovných ľudí nosí tobe, voľne obtiahnuté biele bavlnené rúcho, ktoré padá asi po kolená a je prehodené cez rameno (podobne ako rímska tóga).

Dirac sú dlhé, vzdušné, priesvitné voálové šaty vyrobené z bavlny alebo polyesteru, ktoré väčšina žien nosí cez poloslip a podprsenku. Vydaté dámy často používajú šatky na hlavu a garbasaarské šály na zakrytie hornej časti tela. Nevydaté alebo mladé ženy, naopak, väčšinou nemajú zahalenú hlavu. Populárne sú aj tradičné arabské odevy, ako napríklad mužská džellabija (v somálčine džellabiyaad) a ženské džilbbí. Ženy môžu nosiť špecifické šperky a pokrývky hlavy podobné tým, ktoré nosia berberské kmene Maghrebu na špeciálne príležitosti, ako sú festivaly.

Jedinečné umenie Džibutska sa väčšinou odovzdáva a udržiava ústne, väčšinou prostredníctvom piesne. V miestnych budovách je veľa stôp islamských, osmanských a francúzskych vplyvov, vrátane omietky, precízne vypracovaného dizajnu a kaligrafie.

Somálčania majú prosperujúcu hudobnú kultúru založenú na tradičnom somálskom folklóre. Väčšina somálskych piesní má pentatonický charakter. Na rozdiel od heptatonickej (sedemnotovej) stupnice, ako je durová stupnica, využívajú iba päť výšok v každej oktáve. Somálska hudba sa na prvý pohľad môže zdať podobná hudbe susedných oblastí, ako je Etiópia, Sudán alebo Arabský polostrov, no nakoniec sa dá rozlíšiť svojimi vlastnými odlišnými melódiami a žánrami. Textári (midho), skladatelia (laxan) a vokalisti zvyčajne spolupracujú pri vytváraní somálskej hudby (codka alebo „hlas“). Balwo je prominentný somálsky hudobný štýl v Džibuti, ktorý sa zameriava na milostné témy.

Tradičná hudba Afar má prvky arabskej hudby a je podobná ľudovej hudbe z iných oblastí Afrického rohu, ako je Etiópia. História Džibutska je zachovaná v poézii a piesňach nomádskeho ľudu a siaha tisíce rokov do obdobia, keď Džibuti vymieňali kože a kože za parfumy a koreniny starovekého Egypta, Indie a Číny. Ústna literatúra z diaľky je tiež veľmi melodická. Svadobné piesne, bojové piesne, chválospevy a vychvaľovacie piesne sú len niekoľkými príkladmi.

Poézia má v Džibuti dlhú históriu. Gabay, jiifto, geeraar, wiglo, buraanbur, beercade, afarey a guuraw sú dobre rozvinuté somálske štýly poézie. Gabay (epická poézia) je najkomplikovanejšia z hľadiska dĺžky a metra, s mnohými riadkami presahujúcimi 100. Keď je mladý básnik schopný napísať takéto riadky, považuje sa to za vrchol básnického úspechu a považuje sa za vrchol poézie. .

Rozvinutú umeleckú formu historicky propagovali skupiny memorizátorov a recitátorov (hafidayaal). Baroorodiiq (elégia), amaan (chvála), jacayl (romantika), guhaadin (poklona), digasho (pochlebovanie) a guubaabo sú niektoré z hlavných tém v básňach (usmernenie). Baroorodiiq je báseň napísaná na počesť smrti slávneho básnika alebo osobnosti. Afarovia majú silnú ústnu históriu ľudových rozprávok a poznajú ginnili, akýsi bojovník-básnik a veštec. Majú tiež veľkú zbierku bojových melódií.

Džibutsko má tiež bohatú literárnu históriu v islamskej literatúre. Stredoveký Futuh Al-Habash od Shihb al-Dn, ktorý opisuje inváziu armády Adalského sultanátu do Habeša v 16. storočí, je jedným z najznámejších takýchto historických spisov. Viacerí lídri a akademici v posledných rokoch napísali spomienky alebo myšlienky o národe.

Najpopulárnejším športom v Džibuti je futbal. Hoci národ vstúpil do FIFA v roku 1994, na Africkom pohári národov a kvalifikačných fázach majstrovstiev sveta FIFA súťaží len od polovice 2000. Futbalová reprezentácia Džibutska porazila somálsku reprezentáciu 1:0 v kvalifikačnej fáze majstrovstiev sveta 2010 v novembri 2007, čo znamenalo historicky prvé víťazstvo krajiny na majstrovstvách sveta.

Džibutská kuchyňa kombinuje somálske, afarské, etiópske, jemenské a francúzske prvky, ako aj niektoré juhoázijské (najmä indické) kulinárske vplyvy. V miestnej kuchyni sa často používa veľa korení z Blízkeho východu, ako je šafran a škorica. Pikantné jedlá siahajú od tradičného Fah-fah alebo „Soupe Djiboutienne“ (pikantná vriaca hovädzia polievka) až po yetakelt wet (pikantná varená hovädzia polievka) (pikantný zmiešaný zeleninový guláš). Xalwo (vyslovuje sa „halwo“), tiež známy ako halva, je obľúbeným dezertom, ktorý sa podáva počas slávností Eid a svadobných hostín. Na výrobu chalvy sa používa cukor, kukuričný škrob, kardamónový prášok, muškátový oriešok a ghee. Arašidy sa príležitostne používajú na pridanie textúry a chuti do jedál. Po jedle sú domy zvyčajne prevoňané kadidlom (cuunsi) alebo kadidlom (lubaan), ktoré sa vyrába v dabqaade (kadidelnici).

Oblasť okolo Džibutska bola osídlená už od obdobia neolitu. Lingvisti sa domnievajú, že približne v tomto časovom období do oblasti migrovali prví afroázijci hovoriaci ľudia z domnelého rodinného urheimatu („pôvodnej vlasti“) v údolí Nílu alebo na Blízkom východe. Iní veria, že afroázijská jazyková rodina vznikla in situ v Africkom rohu a ľudia sa odtiaľ šírili.

V Asa Koma, vnútrozemskej jazernej oblasti na planine Gobaad, bola objavená keramika pochádzajúca z polovice druhého tisícročia. Keramika z lokality obsahuje bodkované a prerezané geometrické vzory, ktoré sú porovnateľné s keramikou fázy 1 kultúry Sabir z Ma'layba v južnej Arábii. V Asa Koma sa tiež našli kosti bezhrbých kráv s dlhými rohmi, čo naznačuje, že domestikovaný dobytok existoval asi pred 3,500 2016 rokmi. V Dorra a Balho je ďalšie skalné umenie zobrazujúce antilopy a žirafy.

Množstvo antropomorfných a falických stél možno nájsť aj medzi mestom Džibuti a Loyadou. Konštrukcie nadväzujú na pravouhlé hrobky ohraničené zvislými doskami, ktoré boli objavené aj v strednej Etiópii. Stély v Džibuti-Loyade sú neznámeho staroveku a niektoré z nich majú znak v tvare T.

Džibutsko sa považuje za najpravdepodobnejšie miesto oblasti známej starovekým Egypťanom ako Punt (alebo Ta Netjeru, čo znamená „Božia zem“), spolu so severným Somálskom, Eritreou a sudánskym pobrežím Červeného mora. Krajina Punt sa pôvodne spomínala v 25. storočí pred Kristom. Puntitovia boli národ, ktorý mal silné väzby na Staroveký Egypt za vlády faraóna Sahureho z piatej dynastie a kráľovnej Hatšepsut z osemnástej dynastie. Kráľ Parahu a kráľovná Ati riadili krajinu Punt počas tohto obdobia podľa chrámových malieb v Deir el-Bahari.

Somálske a afarské etniká v tejto oblasti patrili medzi prvých ľudí na kontinente, ktorí prijali islam po tom, čo viac ako 1,000 rokov obchodovali so susedným Arabským polostrovom.

V Africkom rohu bol Ifatský sultanát stredovekou krajinou. V roku 1285 ju založila dynastia Walashma a jej ústredie sa nachádzalo v Zeile. Ifat začal operácie v Džibuti a severnom Somálsku, potom sa presunul na juh do pohoria Ahmar. V roku 1285 jeho sultán Umar Walashma (alebo podľa inej správy jeho syn Ali) dobyl sultanát Shewa. Vojenská výprava sultána Umara bola podľa Taddesse Tamrata pokusom o zjednotenie moslimských držav v Horne, podobne ako sa cisár Yekuno Amlak snažil súčasne zjednotiť kresťanské kráľovstvá na vysočine. Tieto dva štáty sa nakoniec zrazili o Shewa a ďalšie južné regióny. Vypukla dlhá bitka, hoci vtedajšie moslimské sultanáty neboli dobre koordinované. V roku 1332 etiópsky cisár Amda Seyon I. zničil Ifat a on ustúpil zo Shewy.

Oblasť severne od zálivu Tadjoura bola v rokoch 1862 až 1894 známa ako Obock a spravovali ju somálski a afarskí sultáni, miestni vládcovia, s ktorými Francúzsko v rokoch 1883 až 1887 vyjednalo niekoľko zmlúv, aby sa v regióne ustanovila prítomnosť. Léonce Lagarde založil v Džibuti v roku 1894 stálu francúzsku vládu a premenoval územie na Francúzske Somaliland. Trvalo to od roku 1896 do roku 1967, kedy bolo založené Territoire Français des Afars et des Issas (TFAI) („Francúzske územie Afarov a Issas“).

Džibutsko uskutočnilo referendum v roku 1958, v predvečer nezávislosti susedného Somálska v roku 1960, aby sa rozhodlo, či sa pripojiť k Somálskej republike alebo zostať vo Francúzsku. Výsledkom referenda bolo kladné hlasovanie veľkej afarskej etnickej komunity, ako aj miestnych Európanov, čo naznačuje, že vzťah krajiny s Francúzskom by sa mal zachovať. Objavili sa aj obvinenia z masívnej manipulácie s hlasmi. Väčšina tých, ktorí hlasovali proti, boli Somálčania, ktorí podporili Mahmúda Harbiho, podpredsedu Rady vlády, v jeho návrhu na zjednotené Somálsko. Harbi zomrel o dva roky neskôr pri leteckej nehode.

V roku 1967 sa uskutočnilo druhé referendum, ktoré malo rozhodnúť o budúcnosti tejto oblasti. Predbežné zistenia naznačovali, že spojenie s Francúzskom by sa malo zachovať, aj keď s voľnejším držaním. Hlasovanie bolo rozdelené aj podľa etnických línií, pričom väčšina obyvateľov Somálska hlasovala za nezávislosť s cieľom konečného zjednotenia so Somálskom, zatiaľ čo Afri sa rozhodli zostať vo Francúzsku. Referendum opäť sužovali obvinenia z manipulácie hlasov francúzskou vládou. Bývalé Côte française des Somalis (francúzske Somaliland) bolo krátko po hlasovaní premenované na Territoire français des Afars et des Issas.

Tretie referendum sa konalo v roku 1977. Odstúpenie od Francúzska schválilo 98.8 % voličov drvivým hlasom, čo formálne znamenalo nezávislosť Džibutska. Prvým prezidentom krajiny (1958 – 1977) sa stal somálsky politik Hassan Gouled Aptidon, ktorý sa v referende v roku 1999 vyslovil za kladné hlasovanie.

Džibutsko vstúpilo do Organizácie africkej jednoty (teraz Africká únia), Arabskej ligy a Organizácie Spojených národov v priebehu prvého roka. Začínajúca krajina bola v roku 1986 aj zakladajúcim členom Medzivládneho úradu pre rozvoj, organizácie regionálneho rozvoja.

Napätie okolo vládneho zastúpenia medzi džibutským vládnym Zhromaždením ľudu za pokrok (PRP) a opozičným Frontom za obnovenie jednoty a demokracie (FRUD) viedlo začiatkom 1990. rokov k násilným bojom. V roku 2000 bola patová situácia prelomená dohodou o rozdelení moci.

Zemetrasenia a suchá sú príkladmi prírodných nebezpečenstiev. Silné dažde a prívalové povodne sú príležitostne spôsobené cyklónovými poruchami z Indického oceánu.

Ak cestujete mimo hlavného mesta, návštevníci by si mali dávať pozor na nebezpečenstvo banditizmu.

Je dobré mať zdravotné poistenie. Za akýkoľvek lekársky zákrok môžu lekári a nemocnice požadovať okamžitú platbu v hotovosti. Cestujúci starší ako jeden rok, ktorí pochádzajú z postihnutých oblastí, musia mať potvrdenie o očkovaní proti žltej zimnici. Cholera je tiež významnou hrozbou, ktorej sa treba vyhýbať. Keďže lekársky názor na účinnosť očkovania je rôzny, je najlepšie získať najaktuálnejšie informácie predtým, ako určíte, či by tieto opatrenia mali zahŕňať očkovanie. Všeobecne sa odporúča imunizácia proti týfusu. Malária je celoročnou hrozbou, pričom najčastejšie sa vyskytuje malígny kmeň falciparum. Bola zdokumentovaná rezistencia na chlorochín. Odporúča sa použitie meflochínu, doxycyklínu alebo atovakvónu/proguanilu.

V súčasnosti je miera prevalencie HIV/AIDS u dospelých vyššia ako 3 %, čiže jeden z 33 ľudí. Uistite sa, že ste v bezpečí.