Rijád

Rijád je srdcom Saudskej Arábie, a to ako vo svojej súčasnej úlohe, tak aj vo svojej mnohovrstevnatej minulosti. Od skromnej oázy na náhornej plošine Najd až po metropolu, ktorá sa radí medzi najrýchlejšie rastúce mestá sveta, jeho príbeh prepája geografiu, históriu, riadenie a napätie medzi hlboko zakorenenou tradíciou a naliehavou modernitou.

Rijád sa nachádza približne 600 metrov nad morom na východnom okraji púšte an-Nafud a zaberá suchý terén prerušovaný kľukatým tokom Vádí Hanífa. Jeho nadmorská výška do istej miery zmierňuje teplo, no letné teploty stále bežne prekračujú 43 °C. Zrážky sú celkovo vzácne; mierny podiel spadá do jarných mesiacov marca a apríla, zatiaľ čo letné búrky sú výnimočné a často prinášajú piesok, ktorý znižuje viditeľnosť pod desať metrov. Dramatická pripomienka prišla 1. – 2. apríla 2015, keď rozsiahla piesočná búrka uzemnila lety a zatvorila školy v celom meste. Zimy naopak zostávajú mierne a krátke.

Napriek týmto drsným podmienkam priláka Rijád ročne približne päť miliónov návštevníkov, čo ho radí na štyridsiate deviate miesto medzi najnavštevovanejšími mestami sveta a na šieste miesto na Blízkom východe. Jeho centrálna poloha na Arabskom polostrove, na križovatke hlavných diaľnic, posilňuje jeho úlohu ako politického hlavného mesta, ale aj ako regionálneho centra obchodu a kultúry.

Názov „Rijád“ sa prvýkrát objavuje v arabských kronikách v roku 1590 a vzťahuje sa na roztrúsené zhluky záhrad a mokradí, ktoré lemovali vádí. Až v roku 1745 sa táto oblasť zlúčila do opevneného mesta pod vedením Dahhama ibn Dawwasa zo susednej Manfuhy. Osadu obohnal múrmi z nepálených tehál a postavil palác, pričom dal miestu jeho meno – „záhrady“ – podľa zelených oáz, ktoré sa nachádzali v týchto múroch.

V roku 1744 sa Rijád dostal pod kontrolu vďaka spojenectvu medzi Muhammadom ibn 'Abd al-Wahhabom a Muhammadom bin Saudom, vládcom neďalekého Diriyahu. Ich územie, neskôr nazývané Prvý saudský štát, trvalo až do roku 1818, kým ho Osmanskou ríšou podporované sily nerozpustili. Druhý saudský štát vznikol pod vedením Turkího ibn Abdalláha, ktorý si v roku 1825 urobil z Rijádu svoje hlavné mesto, no jeho autoritu podkopal Rašídsky emirát spojený s Istanbulom.

Na prelome dvadsiateho storočia Abdulaziz ibn Saud – na Západe známy jednoducho ako Ibn Saud – v roku 1902 znovu získal Rijád dobytím pevnosti Masmak od jej posádky Rašídí. Tento čin sa stal symbolom jeho ambícií a hrdinstva. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí znovu zjednotil rozdielne regióny Najd a Hidžáz a v septembri 1932 vyhlásil Saudskoarabské kráľovstvo s Rijádom ako jeho hlavným mestom. Administratíva zostala sústredená v starom meste až do roku 1938, keď Ibn Saud presťahoval svoj dvor do novopostaveného paláca Murabba na severnom okraji mesta.

Odstránenie mestských hradieb v 50. rokoch 20. storočia signalizovalo koniec opevnenej oázy a začiatok rozrastajúcej sa mestskej éry. Kde kedysi stačil štvorcový kilometer, Rijád sa rozšíril a pohltil susedné dediny ako Diriyah, Manfuha a Wadi Laban. V 60. rokoch 20. storočia sa počet obyvateľov zvýšil na 150 000; do roku 2022 presiahol sedem miliónov, čím sa Rijád stal najľudnatejším mestom kráľovstva a tretím najväčším na Blízkom východe. Štátni príslušníci tvoria približne 64 percent obyvateľov, zvyšok tvoria cudzinci – najmä Indovia (13,7 percenta) a Pakistanci (12,4 percenta).

Rijád, sídlo monarchie a vlády, je hostiteľom Najvyššej súdnej rady, Poradného zhromaždenia (Šúrovej rady), Rady ministrov a Kráľovského dvora. V Diplomatickej štvrti na západ od mesta sa nachádza viac ako 114 zahraničných veľvyslanectiev. Na miestnej úrovni spravuje Magistrát Rijádu 15 mestských obvodov pod vedením starostu – od júla 2020 Faisala bin Abdulaziza bin Mohammeda bin Ayyafa Al-Muqrina – zatiaľ čo Kráľovská komisia pre mesto Rijád, ktorej predsedá guvernér Faisal bin Bandar Al Saud, formuje dlhodobé plánovanie.

Rijád si s výhľadom do budúcnosti zabezpečil právo usporiadať Expo 2030, čím sa stal po dubajskej Expo 2020 len druhou arabskou metropolou, ktorá usporiada svetovú výstavu.

Rijád sa vyvinul na finančnú veľmoc kráľovstva. Veľké banky – Saudská národná banka, Al-Rajhi, Samba Financial Group – a korporátni giganti ako SABIC, Almarai a STC majú sídla pozdĺž cesty kráľa Fahda (diaľnica 65). Finančná štvrť kráľa Abdalláha, ktorá sa týči okolo tejto tepny, patrí medzi najväčšie obchodné oblasti na svete. Dve charakteristické veže – Faisaliyah Centre a Kingdom Centre – ukotvujú panorámu mesta pozdĺž cesty Olaya, hlavnej obchodnej osi.

Rast populácie, poháňaný rastúcou pôrodnosťou, vnútornou migráciou a rozširujúcimi sa pracovnými príležitosťami, prekonal prakticky všetky ostatné mestá na svete. Mestská a Kráľovská komisia teraz dohliadajú na komplexnú mozaiku nových štvrtí, obchodných zón a infraštruktúrnych projektov navrhnutých tak, aby vyhovovali rastúcemu počtu obyvateľov.

Z pôvodných mestských hradieb sa zachovalo len málo pozostatkov, okrem pevnosti Masmak – kompaktnej štvorcovej pevnosti z nepálených tehál, ktorá dnes slúži ako múzeum neďaleko Námestia s hodinovou vežou (hovorovo „Námestie Čop Čop“). Inde v rámci starých hradieb stoja fragmenty múru a brány spolu s roztrúsenými tradičnými domami z nepálených tehál, mnohé v rôznom stave rozkladu.

Palác Murabba, postavený v rokoch 1936 až 1938, odštartoval modernú fázu Rijádu. Dnes je súčasťou Historického centra kráľa Abdulaziza, ktorého súčasťou je aj Národné múzeum Saudskej Arábie. Táto inštitúcia, založená v roku 1999, zhromažďuje artefakty z celého kráľovstva: meteorit známy ako „ťaví hrb“, ktorý bol v roku 1966 vytiahnutý z miesta dopadu meteoritu Wabar, teraz víta návštevníkov v hlavnej sále.

Za samotným mestom sa nachádzajú ďalšie pozostatky dedičstva Najdi. V Diriyahskej štvrti Turaif, ktorá bola v júli 2010 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO, sa zachovávajú tehlové paláce a budovy prvého saudského štátu. V jej areáli sa nachádza palác Salwa, palác Saad bin Saud, penzión, kúpele Turaif a mešita imáma Muhammada bin Sauda.

V súčasnej dobe dominujú tri mrakodrapy:

• Kingdom Centre (300 m, 99 poschodí), slávnostne otvorené v roku 2002. Navrhnuté Ellerbe Becketom a Omraniou, vyznačuje sa výrazným obráteným oblúkom blízko vrcholu, ktorý je prepojený lávkou ponúkajúcou panoramatický výhľad. Vo východnom krídle sa nachádza trojposchodové nákupné centrum vrátane poschodia vyhradeného len pre ženy. Stavba získala ocenenie Emporis Skyscraper Award za dizajn a funkčnosť.
• Burdž Rafal (307,9 m), dokončený v roku 2014 skupinou P & T. Veža so zmiešaným využitím ponúka 474 rezidencií a hotel s 349 izbami – pôvodne Kempinski, teraz fungujúci pod značkou JW Marriott.
• Nákupné centrum Al Faisaliyah (44 poschodí), prvý mrakodrap v Rijáde. Navrhla ho spoločnosť Foster and Partners a korunuje ho zlatá guľa inšpirovaná guľôčkovým perom, v ktorej sa nachádza reštaurácia a vyhliadková plošina pod holým nebom. V jeho základni sa nachádza luxusné nákupné centrum a hotelové krídla.

Medzi ďalšie architektonické pamiatky patrí televízna veža v Rijáde (170 m, postavená v rokoch 1978 – 1981) na pozemku Ministerstva informácií. Slúžila ako rodisko televíznych drám saudskoarabskej produkcie, od filmu 1 000 nocí a nocí z roku 1983 až po satirický seriál Tash Ma Tash (1986), ktorý vyvolal prvé náznaky liberalizácie médií.

Po desaťročiach, počas ktorých boli tradičné stavby bežne búrané, saudskoarabské úrady teraz zameriavajú na ochranu dedičstva. Saudskoarabská komisia pre cestovný ruch a národné dedičstvo vedie úsilie o obnovu v Rijáde a mimo neho, snaží sa zachrániť budovy z nepálených tehál a revitalizovať historické jadrá.

Archeologické iniciatívy v hlavnom meste siahajú až do jaskyne Ain Heet, ktorá sa nachádza neďaleko dediny Heet západne od cesty Al Kharj. Jej hlboké podzemné jazero, ktorého hĺbka sa odhaduje na 150 metrov, patrí medzi najdostupnejšie speleologické lokality v regióne. Bližšie k nej dohliada obec na údržbu piatich bývalých mestských brán – Thumaira, Al-Suwailen, Dukhna, Al-Madhbah a Shumaisi – a štyroch honosných rezidencií: paláca Musmak, paláca Murabba, paláca Atiqah (patriaci princovi Muhammadovi bin Abdul Rahmanovi) a paláca Al Shamsiah (patriaci Saudovi Al Kabeerovi).

Rast Rijádu sa odráža aj v ambicióznych projektoch v oblasti dopravy. Medzinárodné letisko kráľa Chálida, ktoré sa nachádza 35 kilometrov severne, v roku 2013 odbavilo viac ako 20 miliónov cestujúcich. Plány teraz počítajú so šiestimi paralelnými pristávacími dráhami a viacerými terminálmi, ktoré by do roku 2030 dokázali ročne obslúžiť 120 miliónov cestujúcich a do roku 2050 až 185 miliónov.

V meste spustil projekt verejnej dopravy kráľa Abdulaziza autobusovú aj železničnú sieť. Autobusový systém v Rijáde pozostáva z 87 trás, 842 vozidiel a približne 3 000 zastávok s dĺžkou 1 905 kilometrov; v roku 2024 prepravil približne 50 miliónov cestujúcich. Rijádske metro – najdlhšia sieť bez vodiča na svete – sa ďalej zameriava na zmiernenie dopravnej zápchy. Saudskoarabské železnice prevádzkujú osobné a nákladné trate smerom na východ do Dammámu s plánovanými budúcimi spojmi do Džiddy, Mekky, Burajdy, Ha'ilu a severných provincií.

Sieť diaľnic spája hlavné mesto so širším kráľovstvom. Jadro Rijádu obopína vnútorný okruh; vonkajší pás spája jeho predmestia. Cesta kráľa Fahda (diaľnica 65) a cesta Mekka (diaľnica 40) prechádzajú centrom mesta a križujú sa v blízkosti námestia Káhiry, ktoré pozostáva skôr z križovatky v tvare štvorlístka než z konvenčného námestia. Tieto tepny vedú dopravu cez obchodné štvrte ako Olaya a Sulaymaniyah – kde veže Faisaliyah a Kingdom tvoria obchodné zoskupenia – a smerom k Diplomatickej štvrti ďalej na západ.

Rijád zostáva zásadne orientovaný na automobily. Adresy ustupujú pamiatkam a poštovým schránkam. Pre nových prisťahovalcov je nevyhnutný GPS alebo aktuálne digitálne mapy. Obyvatelia musia mať vždy pri sebe platný doklad totožnosti – cestovný pas, občiansky preukaz alebo Iqama – aby sa mohli pohybovať na kontrolných stanovištiach a zabezpečiť si služby; bežne sa vyžadujú údaje o sponzorovi.

Spoločenský život expatriotov sa často točí okolo súkromných komplexov a organizovaných stretnutí. Konzervatívna štruktúra mesta obmedzuje určité formy verejnej zábavy; alkohol je zakázaný a v mnohých verejných priestoroch pretrváva rodová segregácia. Napriek tomu za vlády korunného princa Mohammeda bin Salmána obmedzené reformy uľahčili slobodným mužom prístup do nákupných centier a znovu otvorili vybrané rekreačné podniky.

Bezpečnosť je sprísnená od série útokov na obyvateľov Západu v rokoch 2002 až 2004, vrátane streľby, bombových útokov a únosov. Po bombových útokoch v komplexe 12. mája 2003 saudskoarabské sily sprísnili kontrolu; odvtedy sa nevyskytli žiadne podobné incidenty. Miera kriminality je v porovnaní s globálnymi štandardmi nízka, ale bezpečnosť cestnej premávky predstavuje najväčšie riziko. Miestne pravidlá cestnej premávky často ignorujú rýchlostné obmedzenia, disciplínu v jazdných pruhoch a dopravné signály. Cudzincom sa odporúča, aby jazdili defenzívne, hojne používali klaksóny a vyhýbali sa gestám, ktoré by mohli byť nesprávne interpretované.

Vývoj Rijádu z opevnenej oázy na globálne megamesto odráža širšiu transformáciu kráľovstva. Jeho panoráma teraz kombinuje starobylé pevnosti a nádvoria s týčiacimi sa sklenenými vežami. Napätie medzi konzervatívnymi tradíciami a naliehavou modernizáciou zostáva hmatateľné a ďalšie kapitoly preveria, ako efektívne mesto zosúlaďuje ochranu dedičstva s rastúcimi požiadavkami na otvorenosť a kvalitu života. Usporiadanie výstavy Expo 2030 predstaví Rijád svetu a vyzve ho, aby vyvážil svoje strohé dedičstvo s kozmopolitnými ašpiráciami, ktoré dnes prijíma.